Mýliť sa je ľudské. Nikto nie je dokonalý. Ľudia robia chyby. Také ošúchané fázy, avšak stále veľmi aktuálne. Niekedy si nevieme pripustiť, že sme jednoducho zlyhali. Priateľstvo, láska, život, niekedy zlyháme. Stále sa snažíme bojovať, až to doženieme do štádia, keď sa to nedá zachrániť. Prečo to nenecháme vychladnúť?
Hovorí sa, že najväčším šťastím v živote je milovať a byť milovaný. Môžeme byť neustále obklopení množstvom ľudí, smiať sa s nimi a rozprávať a na sklonku večera si uvedomiť, že sme vlastne úplne sami. Pravda je, že je veľký rozdiel mať známych a mať priateľov. Priateľ je niekto, s kým sa smejete na vlastných interných vtipoch, kto o vás vie všetko, kto rozumie, i keď ste nič nepovedali. Priateľ je ten, ktorý nás dvíha skôr, než si ostatní všimnú, že sme spadli. Priateľ je ten, kto je pre vás vždy oporou, komu bezhranične dôverujeme a platí to, samozrejme, obojstranne.
Veľakrát sa smejeme pri pohľade na jednotlivé skupiny priateľov. „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá,“ zväčša sedí priam presne. Ale niekedy sa skamarátia úplne odlišné povahy. Vzájomne sa dopĺňajú a spoločne na seba majú veľmi dobrý vplyv, pretože sa dokážu vzájomne posúvať tým správnym smerom.
Dá sa nájsť rovnakosť v rozdielnosti?
Ak ste cholerická, ťažko si chyby pripúšťajúca žena, ktorá sa vie uraziť pre každú hlúposť, váš večne pokojný priateľ, ktorý nemá problém si priznať chybu a nikdy sa neuráža, to s vami nemá práve ľahké. Vy zas môžete mať pocit, že vaše priateľstvo neustále kazíte. Všetko je vlastne vaša chyba (ale len vo vašej mysli, hádam to niekomu nepriznáte) a nerozumiete tomu, prečo sa s vami vlastne baví. Je ochotný s vami dve hodiny rozoberať totálnu hlúposť. Pozná vaše záľuby a sny, vždy vás v nich podporuje. Vždy má na vás čas a pozná vás ako vlastnú dlaň.
Kedy sa staneme priateľmi?
Koľká irónia, že my vidíme naše chyby viac, ako všetci ostatní. Nemalo by to byť práve opačne? Mali by sme si uvedomiť, že ľudia sú našimi priateľmi práve preto, akí sme. Milujú nás aj s našimi chybami, možno práve pre ne. Snáď aj to je dôvodom toho, že sa nám náš priateľ zdá v porovnaní s nami priam dokonalý. S ľuďmi sa spoznáme, trávime s nimi čas, ale pravými priateľmi sa staneme, až keď prejdeme prvým problémom, prvou skúškou. Vtedy sa naše priateľstvo zocelí, stane sa skutočným. Keď v ťažkej situácií cítime oporu, akoby sme už neniesli svoj kríž sami.
O čom je vlastne priateľstvo?
Veľmi pekný je citát o rozhovore medzi láskou a priateľstvom: Pýta sa láska priateľstva: „Načo si tu ty,keď som tu ja? „A priateľstvo odpovedá: „Aby som vyčaroval úsmev tam,kde ty necháš slzy.“ Krásu, silu a dôležitosť priateľstva si väčšinou uvedomujeme v ťažkých chvíľach. Netvrdím, že je to zlé, ale mali by sme si to uvedomovať aj vo chvíľach dobrých. Ako sa môžeme tešiť z našich úspechov, pokiaľ sa o ne nemáme s kým podeliť? Sila priateľstva podľa mňa spočíva v odpustení. Občas sa pohádame, občas spravíme chybu, ale pokiaľ sa dokážeme ospravedlniť a ten druhý nám to dokáže odpustiť, vtedy hovoríme o pravom priateľstve. Je to priateľstvo silné, ktoré len tak niečo nerozdelí.
