Prečo ľudia vlastne závidia? Čo je to závisť? Je to iba deštrukčná vlastnosť alebo aj motivácia, ktorá nás ženie vpred?
Každá z nás a nehovor, že ty nie, sme už niekedy závideli. Ten pocit, keď uvidíš úsmev a radosť na tvári niekoho iného, pretože sa mu niečo podarilo, niečo si kúpil, niečo dostal a ty nie. Pocit, akoby ti niekto sadol na hruď a ty cítiš ako ti v žilách koluje žlč. Pýtaš sa prečo ona a nie ja? Máš pocit, že to nie je fér. Mix hnevu, smútku a nespravodlivosti. Takto by som opísala závisť. Nejaká žena si nájde bohatého chlapa, ktorý nie je až taký pekný alebo mladý. Hneď ju odsúdiš, že je zlatokopka a absolútne si nič z toho čo má nezaslúži. Ty poctivo pracuješ a nemáš to. Lenže uvedom si fakt, že bez ohľadu na to, či ho naozaj miluje alebo nie, urobila niečo preto, aby dosiahla svoj cieľ. Pracovala na sebe a teraz má čo má ako dôsledok svojej práce. Ak si to zaslúžiš ty, tak si choď a skús to tak ako ona, ak je to také jednoduché. Ak nie, tak už ju prestaň za chrbtom ohovárať. Ona to nerobila pre teba a aby si závidela, ale pre seba.
V každom druhom americkom filme môžeme vidieť ako deti z bohatých rodín šikanujú deti, zo sociálne slabších pomerov. Lenže deje sa aj to, že deti, ktorých rodičia na sebe tvrdo pracovali, aby niečo dosiahli, majú problém dostať sa do partie kamarátov. Deti ich automaticky odsúdia, že sú bohaté a rozmaznané. Je smutné, že dieťa má mať výčitky svedomia preto, že má niečo čo ostatní nemajú. Namiesto toho, aby bolo na svojich rodičov hrdé, sa hanbí za to čo má. Napriek tomu mu to dávajú deti „vyžrať.“Nehovorím, že je to prípad všetkých. Určite sú aj deti, ktoré sú rozmaznané a nechovajú sa dobre. Takto je to aj v práci. Keď niekto z bohatej rodiny a po štúdiu dostane lukratívny flek, hneď si povieš, že sú to kontakty a peniaze rodičov. Prečo radšej nepripustíme fakt, že je možno z bohatej rodiny, ale naozaj šikovná? Že má čo má aj vďaka svojej šikovnosti a drine? Tým, že im neustále prízvukujeme, že im všetko zabezpečili rodičia, deptáme ich. Neustále sa budú snažiť vystúpiť z ich tieňa a dokázať svetu a najmä sami sebe, že to tak nie je. Ak sa to nepodarí, poznáme veľa prípadov, keď tieto deti skončia na psychiatrii alebo odvykačke. Potom, namiesto toho, aby nám to bolo ľúto, tešíme sa, že sa tejto rodine prestalo dariť. Uvedomujeme si ako zle to znie?
Závisť nie je dobrá vlastnosť, ale ak je iba mierna, môže nás motivovať k tomu, aby sme sa snažili ešte viac a niečo dosiahli. Ak je jej priveľa, ničí iných, ale i nás. Preto, keď nabudúce začneš cítiť závisť pri radosti niekoho iného, potlač ju a dopraj to tej osobe. Ak si budeme medzi sebou priať len to najlepšie, svet bude krajšie miesto.