Ženy budú stále krehké bytosti aj keď…

Sme ženy, ktoré aj keď už oveľa nezávislejšie ako naše matky, babky, prababky, stále sme tie krehkejšie bytosti, ktoré často potrebujú pocítiť záujem, cit, byť občas milo prekvapené. Aj keď dokážeme žiť samé, bez chlapov, pretože už nie sme tak zúfalé, no aj tak občas potrebujeme vypočuť, porozprávať sa, pohladiť.

My moderné ženy už nie sme tak závislé na chlapoch, dokážeme žiť samé, napriek tomu, že túžime po rozprávkovom vzťahu. Ale dokážeme byť s niekým len preto, aby sme sa necítili osamelo? Priznám sa, že ja to teda nedokážem.

Nám ženám do života vstúpi zopár chlapov, tak isto ako aj chlapom vstúpi do života zopár žien a čím sme staršie, tým sme náročnejšie, pretože už chceme niečo plnohodnotnejšie a to je dnes veľmi ťažké nájsť. Už nemáme tie nároky ako keď sme boli malými dievčatkami a chceli sme pekného a bohatého manžela, takí sa dajú nájsť. No my potrebujeme niekoho, kto nájde našu dušu, to preto sme náročnejšie. A ak náhodou nájdeme partnera, ktorý nám vyhovuje, stále budeme mať potrebu byť tými princeznami, ktoré potrebujú dostať pusu na dobré ráno ,či večer pred spaním alebo len tak pohladiť po vlasoch, vidieť len úprimný úsmev. Dostať sms len tak, počas dňa s textom: „chýbaš mi“.

Na jednej strane sme nezávislé a tvrdšie,  no na druhej strane sme krehké, citlivé a empatické, čo nás stále bude robiť krehkými stvoreniami.

My ženy občas potrebujeme byť niečou starosťou, je to tá istá starostlivosť ako keď nezaleješ kvet a zvädne, ako keď nedopiješ horúcu čokoládu, tak stratí chuť, ako keď otvoríš šampanské a vyprchá. Znamená to, že o všetko sa treba starať, aby to nestratilo tú svoju chuť. O nás, ženy sa treba starať aj emocionálne, aby sme „nevädli“ ako tie nepolievané kvety, aby z nás nevyprchala radosť, šťastie ako bublinky zo šampanského, aby sme nestratili chuť do života, ako keď nedopiješ tú horúcu čokoládu a stratí chuť. Je jedno, či sme vo vzťahu pol roka, rok, tridsať rokov.

Sme ženy, sme silné tvory, prehryzneme naozaj veľa, veľa odpustíme, veľa pretrpíme a plačeme pri tom potichu do vankúša a na druhý deň sa usmievame.

Vraj, my ženy máme deväťkrát silnejší prach bolesti ako chlapi, takže sme naozaj silné a tým, že veľa znesieme, potrebujeme cítiť záujem, byť občas vypočuté. My, ženy nepotrebujeme tak veľa, len aby sme neuvädli ako krásne kvety, keď sa o nás nik nezaujíma a nestará sa.