Toto by mal byť dô­vod, prečo sa k sebe ni­kdy ne­vrá­time. 

Boli sme sil­ným pá­rom. Za­žili sme ťažké chvíle, ale všetko sme pre­ko­nali. Všetci nás vi­deli ako do­ko­nalý pár – z ich po­hľadu.

Ale naša láska ne­bola vždy pekná. Ne­ve­dela som, že láska môže aj ub­li­žo­vať. Ni­kdy som ne­ve­dela, že mi­lo­va­nie nie­koho prí­liš veľa, dáva dru­hému silu na to, aby ub­li­žo­val. Ni­kdy som si ani ne­mys­lela, že by mi láska mohla ub­lí­žiť. Ne­ve­dela som, že si to uro­bil. A po­tom si od­išiel.

V is­tom mo­mente si ma pre­sved­čil, že som uro­bila niečo zle. A ty si tu ne­bol. Bola som sama. Dni sa zme­nili na me­siace. Dni, kedy som sa skú­šala pre­svied­čať o tom, že všetko bude v po­riadku. Ale nič ne­po­má­halo a ja som sa cí­tila hor­šie a hor­šie. Uve­do­mila som si, že to, že ťa dr­žím stále blízko seba, bol dô­vod na to, prečo to bolí. Že máš stále miesto v mo­jom srdci.

Takže som ťa pus­tila. 

Ne­chala som ťa ísť. 

Zba­vila som sa po­ci­tov, ktoré som pri tebe cí­tila. 

Za­ce­lila som veci, ktoré boli puk­nuté a rozt­rieš­tené na malé kúsky. 

Bola som osa­melá, smutná, šia­lená, zú­falá –  bo­lelo to však stále. Po čase si sa roz­ho­dol prísť a ob­rá­tiť mi ži­vot na­ruby. Znovu si tu bol a ja som mala po­cit, že mi­nu­losť sa opa­kuje. Bola som te­bou taká po­sad­nutá, že som za­budla na seba. Za­budla som, že mô­žem byť šťastná aj bez teba.

Že to­xický vzťah, ktorý sme pred roz­cho­dom dl­h­šie ob­do­bie mali, ne­bol dobrý. 

Utiekla som od teba.

Nie preto, pre­tože som sa bála, čo bude. Ale preto, pre­tože nech­cem, aby si mi viac ub­li­žo­val. Ni­kdy sa ne­mô­žem uzdra­viť, ak bu­deš stále na­blízku.

Ty si ten kraj zlo­me­ného skla, ktorý mi pre­re­zal srdce a vďaka tebe som vy­kr­vá­cala. Za­ho­jila som sa. Ale ni­kdy viac to už nech­cem za­žiť. 

Zdroj: thought­ca­ta­log.com

Komentáre