Pred tým, než si zistila, ako veľmi si žiadaná u opačného pohlavia. Pred tým, ako sa ti zapáčilo manipulovať s ľuďmi pre tvoje vlastné dobro. Pred tým, než si okrem mňa stratila aj ďalších ľudí, ktorí ťa úprimne ľúbili. Pred tým, ako si vyzradila tajomstvá ľudí, čo ti dôverovali. Pred tým všetkým svinstvom, ktoré si napáchala, si bola zlaté dievčatko, moja najlepšia priateľka…
Zvykla si chodiť ku mne na návštevu a pri žehlení mojich kučierok si musela mať zimné rukavice, lebo často si sa pri chvíľke nepozornosti popálila.
Nepamätám sa, kedy som ťa naposledy videla plakať. Kedysi sme nemali problém plakať jedna pred druhou a navzájom si utierať slzy. Spomeň si na jedno víkendové ráno, keď si mi vravela ako ťa život prestáva baviť, bola si vtedy na jednom mieste, kde sme sa chodievali zašiť. Ja v strachu o teba som na seba hodila prvé, čo som zdrapila a keďže som zlyhala v snahe nájsť rovnaké ponožky, utekala som za tebou s dvomi úplne inými. Čo tam po ponožkách, keď som sa bála, že mojej priateľke ide o život? Aj si pamätám, kvôli komu si sa vtedy tak trápila. Dobehla som za tebou a okrem toho, že ťa dosť rozosmiali tie moje ponožky, dovolím si povedať, že sa mi vtedy podarilo kvalitne ti zlepšiť náladu.
Raz som si kúpila jeden energeťák alebo svinstvo preplnené umelinou, stretli sme sa, sadli sme si na istú striešku, kde sme ho spolu popíjali a viedli jeden z našich tajných rozhovorov.
To a ešte príliš veľa pekných zážitkov bolo pred tým…
Potom ťa pozornosť chlapcov priveľmi zlákala.Rodičia a iní kamaráti ma upozorňovali, že s tebou niečo nie je v poriadku. Ja som im neverila, nechcela som…Využívala si ma a ja som to nevidela, veľa tvojich blízkych to nevidelo. Stále si to dokázala nejako zakamuflovať.
No jedného dňa som toho mala dosť. Dosť toho, ako každé moje tajomstvo išlo z tvojich úst ďalej. Dosť tvojej závisti za každý kúsok harmónie v mojom živote. Akoby som bola vinná za všetko…Za to, že naše spoločné priateľky sa rozhodli pre mňa, lebo narozdiel od teba viem, čo znamená vážiť si pravých priateľov a udržať tajomstvo.
Jedného dňa som ti povedala, že ak v tomto správaní budeš pokračovať, prídeš o ľudí, ktorých si mala najradšej. A po rokoch s ľútosťou vravím, že moje slová sa naplnili…Stratila si ma dávno. Aj keď sa občas stretneme vonku a ty mi venuješ úsmev č. 32, nie som si istá, čo sa za ním skrýva. Nepriznám to pred ľuďmi, ale niekedy, tak, ako dnes, mi chýbaš. Nie to, čo si teraz.
Chýba mi to dievča, ktoré ma držalo za ruku, keď sme kráčali po zľadovatenej ceste v parku a vždy, keď som to potrebovala. Chýba mi to dievča, ktoré som kedysi poznala a ktoré poznalo mňa.
Ale majú vlastne tieto slová nejaký zmysel?
