Neviem ako mám začať, ale viem, že nechcem skončiť. Nechcem skončiť písať moje vyznanie lásky. Moje každodenné trápenie a moju každodennú radosť. Už to budú dva roky čo som ťa spoznala bližšie, viac ako som si myslela a plánovala. Ako jediný si sa dostal tam, kam ešte nikto. Hlboko do môjho srdca.
Najskôr som sa ťa bála a teraz si neviem predstaviť, že by sme sa nemali stretávať, vidieť sa alebo písať si. Je veľmi ťažké žiť s pocitom, že človek, ktorý je tak blízko môjmu srdcu, je zároveň tak ďaleko. Neviem, čo si myslíš, čo chceš, po čom túžiš a koho miluješ. Povedala som si, že tak ľahko sa už nezaľúbim, no potom si prišiel ty. Mám toho toľko na srdci, že neviem čo skôr písať.
Cením si ťa hlavne ako partnera pre všetko, ktorý mi posúva limity. Preto ma to s tebou baví, lebo bez teba by som nebola tam, kde som teraz. O to isté sa snažím aj ja. Dokázať ti, že máš na viac. Že môžeš posúvať hranice a ísť si pre svoj cieľ – byť lepší. Obdivujem ťa za neskutočne veľa vecí.
Prečo ma strach tak veľmi pohlcuje, že si myslím, že nemám šancu ? Prečo si myslím, že by si ma nechcel ako manželku svojho života a matku tvojich detí ? Ja viem, pozerám sa veľmi do budúcna. Ale ja si len predstavujem život, aký by bol krásny, keby sme skončili spolu. Môj život by si mi zjednodušoval a nie komplikoval.
Krásny, poctivý, silný, úprimný, pracovitý a zábavný…Taký si ty. Človek, ktorého milujem a to jediné čo potrebujem k životu. Som neskutočne šťastná už len za to, že som ťa mohla spoznať. Že sa môžeme stretávať, písať si a volať si. Za toto všetko a za teba ďakujem tomu hore. Lebo práve on mi ťa poslal do cesty. Modlím sa za teba takmer každý deň a budem to robiť aj naďalej, lebo Bohu nie je nič nemožné, tým ktorí veria. A ja verím, že raz sa naše cesty stretnú. Milujem ťa.