Danyela Art: „Keď už svojej práci venujeme minimálne 80% nášho času, tak nech stojí za to!“
Rozhovory
Rozbehla biznis v oblasti, ktorá nám je na Slovensku stále neznámou. Ambiciózna, mladá, krásna a tak zdravo dravá. Danyela Art je šikovná Slovenka, ktorej ružový svet si zamilujete a dokáže Vám, že ísť si za svojim snom a dosiahnúť ho, nie je len tak. Svoje obrázky vkladá do tričiek, na šiltovky či na tašky a aj z obyčajných pláteniek vytvorí malé umelecké dielo. Robí kolekcie dizajnového oblečenia, okrem toho navrhuje oblečenie na mieru či organizuje skvelé workshopy. Drahé dámy, predstavujem Vám #Slovenkudna, Danielu Pavlíkovú!
Daniela, mnohí ťa poznajú ako ilustrátorku Danyelu art. Ako by si sa však opísala ty?
Tvorba a umenie sa so mnou už ťahá dlho, takže určite ako kreatívnu dušu, s veľkou záľubou k móde, zdravému životnému štýlu, peknému životu. Rada športujem, hýbem sa, jem, pijem kávu, mám rada víno a zvieratá. Nič špeciálne, som úplne normálna baba, avšak s veľkými ambíciami a snami.
Čo pre teba znamená slovo úspech?
Určite veľkú drinu a dlhý proces. Za úspešného človeka pokladám niekoho, kto niečo vybudoval, vytvoril a v danej oblasti aj zotrval. Mám pocit, že v dobe, v ktorej žijeme si ľudia mýlia úspech s počtami lajkov na sociálnych sieťach a za úspešných sa pokladajú veľmi rýchlo. Ja by som raz chcela dospieť do bodu, keď si poviem, že bola pre mňa táto časť života už naozaj úspechom.
Ak by si mala spomenúť jednu vlastnosť, ktorá ťa vystihuje, aká by to bola?
V tejto odpovedi využijem jednu vlastnosť, ktorou ma označujú v poslednom čase najmä účastníčky mojich workshopov po našich osobných stretnutiach a to usmievavá a milá.
V rámci nášho heštegu #Slovenkadna podporujeme mladé dievčatá a ženy, aby si viac verili, aby pochopili, že sú výnimočné a krásne. Ako sa vidíš ty, čo sa týka krásy? Máš s tým problém, alebo sa cítiš dostatočne sebavedome?
Mala som obdobie, keď som so sebou vôbec nebola spokojná, keď som nebola spokojná so svojim výzorom, keď som chcela byť krajšia. Myslím však, že je to úplne normálny proces začať sa počúvať, začať sa mať rád, začať sa líčiť tak, ako mi to vyhovuje a ako sa mi to hodí a tak sa na seba pozrieť do zrkadla a zapáčiť sa si. Určite sa o seba treba starať, treba sa hýčkať, športovať a niečo pre krásu spraviť.
S názorom, že sa treba mať rád, akékoľvek sme, v určitom smere nesúhlasím. Myslím, že ak sa o seba žena stará, vie byť krásna, ale ak pre to nič nespraví, na prirodzenú krásu by som sa nespoliehala. Teraz som však nevravela o tej vnútornej kráse, ale o fyzickej. Ja som so sebou každopádne spokojná, stále počúvam svoje telo, svoje srdce a odkedy sa nimi riadim, mám pocit, že sa cítim krajšie a sebavedomejšie.
Aké je tvoje životné motto, alebo filozofia podľa ktorej žiješ?
Stále počúvaj len a len seba. Nenechaj sa ovplyvňovať ľuďmi.
Povedz nám, ako si predstavuješ svoj ideálny deň.
Vstanem bez budíka, dám si kávu na terase. Je leto. Nemám žiaden plán. Možno by som si najprv len užívala úplné voľno a ticho, neotvárala emailovú schránku. Nalíčim sa a trvá mi to dve hodiny. Zbehla by som možno do mesta, na prechádzku, na ďalšiu kávu so sestrou a rozprávali by sme sa o živote, o tom, ako nám je super a potom by som sa vrátila domov a šli by sme s priateľom napríklad na wellness a dobrú večeru potom. Veľmi jednoduché, ja viem, ale keďže sa moje dni v 95% krútia okolo práce a tvorby, moje sny o oddychu sú úplné ničnerobenie a leňošenie.
A ako sa poznám, v tomto mojom ideálnom dni by som určite schytila do ruky výkres a fixky a začala kresliť niečo, čo je mimo všetkých objednávok a zákazok, takže k môjmu ilustrovaniu by som sa dostala aj tak.
Sedíš v jednej miestnosti s dievčatami, ktoré majú 15 až 20 rokov. Rozprávate sa o živote a pýtajú si od teba radu alebo nejakú dobrú myšlienku. Čo by si im povedala?
Asi by som im povedala, aby sa nebáli svojich snov, ale aby neleňošili a využili ten čas, keď ešte nemusia byť zodpovedné, keď nemusia platiť účty a aby si začali ísť za svojím čo najskôr. Možno by mi povedali: “Ale veď ja neviem, čo chcem v živote robiť.“ To je úplne normálne, ale ak bude človek nečinne sedieť a čakať, že za ním úspech a náplň života príde, tak mu prajem veľa šťastia.
Myslím, že by sa nemali báť vyskúšať veľa vecí a tak zistiť, čo ich najviac bavilo. Zas sa dostávame k tomu, aké je dôležité stále počúvať samé seba. Stále, každý deň, každý mesiac, zisťovať čo na nás ako vplývalo, čo v živote upustiť a za čím si, naopak, ísť.
Čo podľa teba chýba dnešným dievčatám, ženám?
Zdravé sebavedomie. Podľa mňa sú baby pod, alebo nad priemerom. A možno aj vzdelanie
a fungujúci rozum a ruky. Mám rada ženy, ktoré sa bez otázok dokážu dostať kamkoľvek, dokážu vybaviť a vygoogliť čokoľvek a na nič sa nehrajú.
Čo je pre teba najcennejšia vec, akú vlastníš? Myslím z materiálnych vecí.
Donedávna (pár rokov dozadu) to bolo moje autíčko, ktoré som si odkúpila od svojej sestry, keď sa ona sťahovala mimo SR a ja som začínala podnikať. To auto je staré asi ako ja, mala som pocit, že z neho pri jazde stále niečo odpadne, ale bola to moja prvá investícia, naučila som sa na ňom jazdiť a doteraz vravím, že bez neho by som nebola tam kde som. Volá sa Dorotka a je to asi to najcennejšie, čo mám, pretože zažilo všetky ťažké začiatky a ešte stále funguje. Teraz najnovšie sa však teším novému tabletu, ktorý mi vo veľkej miere zefektívnil prácu a rovnako ilustrovanie na ňom ma baví čoraz viac. A samozrejme, nezabúdam ani na laptop, v ktorom je všetka moja práca.
Čo pre teba znamená tvoja práca a ako sa motivuješ v dňoch, keď sa ti nič nechce?
Pre mňa je práca o dosahovaní vlastných cieľov, mala by ma napĺňať, prinášať radosť . Práca by mala, podľa môjho názoru baviť (aspoň jej hlavná myšlienka), nakoľko práci venujeme minimálne 80% času, v tejto dobe oveľa viac. Minule som niekde čítala, že ľudia nemajú trpezlivosť budovať si vlastný biznis tri roky, ale majú trpezlivosť chodiť do práce 40 rokov. Nemyslím si, že s prácou sa treba zmieriť, pretože iná sa nájsť nedá. Dobrú prácu treba hľadať a treba si ju vybrať.
A keď mám ťažké dni, keď nevládzem, tak s tým najprv bojujem, obzvlášť, ak mám deadliny prác, ale nakoniec sa musím stále vzdať a dať si oddych. Vypadnúť von s kamoškou, ísť medzi ľudí, do obchodov, pozrieť seriály. Jednoducho sa v prípade vyprahnutia naháňam za psychohygienou, nech som čo najskôr späť s novou energiou a nápadmi.
Akú vlastnosť najviac odsudzuješ u iných ľudí?
Najviac mi prekáža, ak sa ľudia hrajú na niečo, čo nie sú. Nemám rada falošnosť a neúprimnosť. Rovnako ľudí, ktorí prahnú po sláve, po tom, aby ich ostatní obdivovali. Preto rada spolupracujem s ľuďmi, pre ktorých sa mi dobre tvorí a rovnako vyhľadávam spoločnosť ľudí, ktorí sú pozitívni, úplne normálni a s ktorými sa dobre cítim.
Čo považuješ za svoju najväčšiu výstrednosť?
Nič extra výstredné mi pri tejto otázke nenapadne. Ale možno za výstredný, alebo minimálne špecifický mohla pokladať celý koncept Danyela art, veľa ružovej nie len v mojich ilustráciách, ale aj v oblečení a rozbehnutie biznisu v oblasti, ktorá nám na Slovensku nebola a ešte stále nie je veľmi známa.
