Je plno fráz, poznám ich kopec. No nič skutočne nevystihuje, to čo pre mňa znamenáš, ako veľmi si zmenila môj život a ako hlboko si v mojom srdci.
Spoznali sme sa dávno, pradávno. Keď si ty nosila bodkované nohavice a ja čelenku vo vlasoch. Dve dievčatá s ružovými okuliarmi, plné ideálov a snov. Pamätám si, ako som ťa prvýkrát videla. Pamätáš sa? Mala si zapletené ružové stuhy vo vlasoch. Vtedy som ani len netušila, že práve TY budeš tou osobou, ktorá bude poznať všetky moje tajomstvá.
Spoločné dni sa premenili v spoločné týždne, mesiace, roky. A teraz sme tu. Jedna vedľa druhej. Spoločné roky nás vyformovali, vybrúsili. Zostali sme spolu, napriek všetkému a všetkým. Doteraz nerozumiem, ako sa nám to podarilo.
Vieš, čo vidím, keď sa na teba po toľkých rokoch pozriem? Vidím nekonečne dlhé nočné telefonáty plné sĺz a vzlykov. Vidím tie prechádzky, keď nemôžeme obsedieť. Vidím, spoločne pripravené kulinárske pokrmy. Vidím spoločný smiech, ktorý nás dohnal často až k slzám. Vidím nespočetne veľa prázdnych fliaš od vína.
Vieš, na čo som si spomenula? Ako mi vždy brnkneš po nose, keď chceš, aby som sa cítila lepšie. Ako mi utieraš slzy, ktoré mi stekajú po lícach. Ako sa ma vždy snažíš rozveseliť. A…usmiala som sa.
Začala som rozmýšľať nad priateľstvom ako nad manželstvom.
V manželskom sľube sa hovorí, že máte byť spolu v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v nešťastí či v šťastí, bohatstve či chudobe. Máme a mali sme veľa partnerov, ale žiadny nevydržal. Ale MY sme zostali. My dve stojíme bok po boku za každých okolností. Môže sa stať hocičo, môžeme urobiť hocičo, sme tu jedna pre druhú. Nie je to preto tiež tak trošku manželstvo? Bez verejného sľubu, ale také „kamarátske manželstvo“?
Však láska má mnoho podôb, teraz už viem, že nie je iba jedna. A ja viem, že ťa ľúbim. Nie ako sestru, nie ako kamarátku či dokonca najlepšiu kamarátku. Si moje druhé ja. Si človiečik, čo ma pozná presne takú, aká som, až do najhlbších hlbín duše. Pri tebe som to ja a nič viac. Poznáš moje tajomstvá a ja zase tvoje. Viem, že ty sa otváraš ťažšie, ale nevadí, poklad, za tie roky som si zvykla a viem, že toto si ty a je to v poriadku. Tak isto ako vieš zase ty, že keď som hladná a nevyspatá, netreba na mňa vôbec hovoriť. 🙂
Keby som si mala vybrať človeka, čo namiesto mňa pôjde vypovedať pred posledný súd, budeš to TY. Keby mi povedali, že ak ja zomriem, tak ty prežiješ a budeš mať šťastný život až do konca svojich dní, bez váhania to urobím. Keby ti niekto ublížil, zabíjala by som. Pretože kto ublíži tebe, ublížil aj mne. Cítim tvoju bolesť, každý jeden raz. Cítim ju ako svoju vlastnú. Zakaždým.
Neviem či som ti to už hovorila, ale vieš, že TY si bola prvý človek, čo sa ma zastal pred celým svetom? Keď sa mi posmievali, bola si to TY. Moja hrdinka. Prvý človek, čo si všimol moje utrpenie, zastal sa ma. Ukázala si mi, že sa dá žiť aj inak. Inak ako som bola zvyknutá. Že svet nemá iba jednu podobu, ale je pestrý a plný farieb. Ukázala si mi, že traky sú stále IN, že čierna je vždy dobrý nápad. No hlavne si mi ukázala, že byť iná nie je chyba, ale výsada! Naučila si ma vidieť samú seba inak. Naučila si ma omnoho viac, ako si myslíš. Pomohla si mi omnoho viac, ako si len vieš predstaviť.
Za to budem tvojou dlžníčkou do konca života.
Ďakujem ti.
Ďakujem tvojim rodičom.
Ďakujem osudu, že nás dal dokopy.
Z celého srdca ďakujem.
Ľúbim ťa viac než si vieš predstaviť.
S.
