Čím viac ťa nemôžem mať, tým viac ťa chcem
Dating
So slzami v očiach, užialeným srdcom, no odhodlane… Tak som za tebou vtedy kráčala. Síce s veľkou jazvou na duši a schopná si to každú chvíľu rozmyslieť, no išla som. S pocitom, že tou cestou idem naposledy. Že už nič z toho sa nikdy nezopakuje.
No nevzdala som to. Neotočila som sa v pol ceste a nevrátila domov. Išla som, hoci som možno aj nemala…
Možno nemala, ale musela… Sny ma nútili. Nedali mi viac spať. Celé sa to v nich odohralo miliónkrát a zdalo sa to oveľa ľahšie, ako to nakoniec v skutočnosti bolo.
Otvoril si dvere. S úsmevom a tými tvojimi očami, ktoré ťa hneď prezradili. Hneď mi povedali, že ma rád vidíš, že si sa nevedel dočkať… No tie moje sa do nich nemohli pozerať. Nevedeli sa ti do nich úprimne pozrieť. Lebo stačil by jeden pohľad… Jeden pohľad na to, aby som cúvla a znovu ti nič nepovedala.
Zdalo sa mi to príliš kruté. A nefér. Dvaja ľudia, ktorí sa ľúbia, ktorí sa stretli preto, aby boli spolu… Spolu byť nemôžu. Lebo ty si prišiel v taký čas, kedy sa veci už nedajú meniť. Hoci by som to ja chcela. Ani nevieš ako by som si to priala. Aspoň na chvíľu to vyskúšať a zmeniť. Ale, bohužiaľ. Prepáč. Asi nemám na to dosť síl…
No možno, keby to bolo na mne, tak by som ich v sebe skúsila nájsť. Možno by som nakoniec mala dosť síl na to, všetko nechať tak a ostať s tebou. Na všetko zabudnúť. Všetko hodiť za hlavu a odísť. Len s tebou. Veď ty mi za to stojíš. To, čo pri tebe cítim, to ma predsa nemôže klamať. Veď ani neviem či som to už niekedy cítila. Či som vôbec bola niekedy taká šťastná ako som teraz s tebou.
A predsa som ti dnes prišla povedať zbohom… Ale len preto, že musím. Len preto, že už sa takto nedokážem s nikým zahrávať. Preto, že som taká aká som. No nie dosť dobrá… Lebo dnes by som tu inak nestála.
Vieš, keby bolo toto rozhodnutie na mne. Keby som nemusela donekonečna pozerať na ostatných. Keby som si mohla robiť to, čo chcem a svojím rozhodnutím nikomu neublížiť… No dnes je už neskoro takto rozmýšľať, pretože dnes niekomu ublížim. A prepáč mi za to, že to budeš ty…
Objal si ma. Vedel si, že niečo nie je v poriadku. A preto si sa opýtal. Plakala som. Plakala som tak, ako doteraz nie. Nevedela som to zastaviť. Nemohla som rozprávať. Nemohla som dýchať. Bolelo to rovnako ako dýka zapichnutá priamo do srdca. Silná, ostrá, bodavá bolesť, ktorá mi v tom chcela zabrániť. No ja som ti to musela povedať…
To, že už viac neprídem. To, že už viac neprídeš ty. Ale aj to, že ťa ľúbim. A to si odo mňa ešte nepočul. Plakal si viac ako ja. A mne to trhalo srdce. Všetky tie bozky na rozlúčku. Tie, čo boli posledné. Vravel si, že nemám myslieť na to, že to je naposledy. Ale to sa nedalo. Chcela som si to zapamätať. To ako voniaš. Ako chutíš. Ako sa cítim, keď ma objímaš…
Hoci som ti chcela povedať, že už sa nesmieme nikdy vidieť, tak som to nedokázala. Predstava toho, že by som sa ťa mala vzdať úplne, ma až zmrazila. Stal si sa až príliš veľkou časťou môjho života. Až príliš mi na tebe záleží… A preto neviem, či som sa rozhodla správne. A či som dosť silná, aby som v budúcnosti sedela vedľa teba a nenačahovala sa za tvojou rukou. Aby som sa ti pozerala do očí a nechcela ťa pobozkať…
Ešte som od teba len odchádzala a už som to všetko ľutovala. Ľutovala som svoje rozhodnutie. Rozhodnutie zachovať sa čestne a férovo. Byť takou, za akú ma všetci majú. Všetko som si dookola v hlave prehrávala. Myšlienky ostali pri tebe. Hlava bola prázdna. Chcela som sa vrátiť. Zakričať: „Stoj. Rozmyslela som si to.“ No, bohužiaľ, tak to nefunguje… A ty tiež nemôžeš nechať sebou tak kývať. Hoci viem, že kvôli mne si ochotný toho podstúpiť veľa…
Neprešlo veľa dní. Prišiel si. Stretli sme sa. Ako kamaráti. Išli sme vedľa seba po chodníku. S rukami vo vreckách, aby sme zakryli nepokoj, ktorý v sebe mali. Aby sme zakryli to, že chceme jeden po druhom siahnuť. Pritiahnuť toho druhého k sebe a už ho nikdy nepustiť…
Pozerala som sa na teba tak, ako nikdy predtým. Čím viac som si uvedomovala, že ťa nemôžem mať, tak tým viac som ťa chcela. Ako keby sa všetky moje zmysly zamerali len na teba. Všetko na mňa kričalo, aby som sa tomu nebránila. Aby som ťa objala, aby som sa prestala trápiť. Aby som prestala trápiť teba.
Chcela som sa znovu cítiť šťastná. Chcela som sa znovu cítiť milovaná. Chcela som sa znovu cítiť tvojou. A ty si tam len stál a snažil sa rešpektovať moje rozhodnutie. No ja sama som ho rešpektovať nedokázala. Nemohla som sa riadiť tým, čo som ti povedala. Musela som sa riadiť tým, čo som cítila… A tak som ťa objala…
