Iba pre­tože in­tro­verti radi trá­via čas osa­mote, ne­zna­mená, že sú to so­ciálne za­os­talí po­di­ví­no­via, ktorí kaž­dého ne­ná­vi­dia. V sku­toč­nosti si in­tro­verti uží­vajú dô­le­žitú kon­ver­zá­ciu rov­nako s blíz­kymi pria­teľmi ako aj s cu­dzin­cami – oni iba ne­majú radi zby­točné de­baty. In­tro­verti mi­lujú dob­ro­druž­stvá – iba nutne ne­pot­re­bujú nie­koho do par­tie. In­tro­verti tiež môžu byť úžas­nými vod­cami, skve­lými po­slu­cháčmi a od­da­nými pria­teľmi. Vraví sa, že každý, kto je as­poň z časti in­tro­vert vie, aké zvláštne myš­lienky má keď príde do spo­loč­nosti no­vých ľudí.

Ja tiež nie som úplný in­tro­vert. Pat­rím me­dzi dve tre­tiny po­pu­lá­cie, ktorá je niečo me­dzi tým. Ale to mi neb­ráni v tom mys­lieť ako in­tro­vert, alebo mať ob­čas as­poň ne­jaké po­dobné zvláštne myš­lienky.

Každý je iný, ale ak si aj ty z časti in­tro­vert, ur­čite sa u teba nie­kedy ob­ja­vila po­dobná myš­lienka.

  1. „Vážne dú­fam, že ma dnes ve­čer ni­kto ne­pozve von.“

Či si in­tro­vert alebo nie, nie­kedy jed­no­du­cho po­tre­bu­ješ ostať sám/sama doma.

Od­kedy sa v po­sled­nej dobe čas­tej­šie po­hy­bu­jem v spo­loč­nosti, som si na to akosi zvykla. Bola som v po­hode s tým, keď bol stále nie­kto okolo mňa. Vlastne až do­vtedy, kým toho už ne­bolo akosi pri­veľa. Strá­viť čas osa­mote je často po­trebné pre kaž­dého.1

  1. „Možno ak si po­hnem, tak si ma ne­všimne.“

Stalo sa to ur­čite aj tebe. Ideš cez mesto a na dru­hej strane ulice si všim­neš svoju dávnu ka­ma­rátku, ale ty vô­bec ne­máš chuť viesť tú de­batu typu „ako ide ži­vot“, a tak si rad­šej iba švih­neš, alebo náhle zme­níš smer.

  1. „Prečo mi znova nie­kto volá?“

My in­tro­verti sme často známi tým, že na väč­šinu te­le­fo­ná­tov ne­od­po­ve­dáme. A vô­bec nie na ne­známe čísla.

3

  1. „Pra­jem si, aby moji su­se­dia ne­boli takí milí.“

Ne­mys­lím tým, že chcem, aby moji su­se­dia boli zlí. Každý chce mať dob­rých su­se­dov. Len je nie­kedy ne­prí­jemné, keď ti tvoj su­sed po­vie ahoj za­kaž­dým, keď prej­deš cez deň okolo neho.

  1. „Rad­šej pôj­dem von s mo­jím psom.“

Nie som si istá, či majú všetci in­tro­verti do­máce zviera, ale ak pat­ríš me­dzi tých, ktorí ne­jaké majú, tak vieš o čom roz­prá­vam. Nie­lenže zvie­ratá po­má­hajú k lep­šiemu zdra­viu, ale sú aj ďa­leko lep­šími a hlavne tich­šími spo­loč­níkmi, čo je veľké plus.

5

  1. „Má to byť zá­bav­nej­šie ako čí­ta­nie?“

Iste aj ex­tro­verti radi čí­tajú knihy, o tom ne­po­chy­bu­jem. Pri­klá­ňam sa však k ná­zoru, že iba in­tro­verti ve­dia, aké to je za­čať pre­mýš­ľať nad ne­ja­kou kni­hou upro­stred párty, v pre­pl­ne­nom bare, alebo na ne­ja­kej „ná­sť­roč­nej“ hips­ter­skej uda­losti, ktorá má byť zá­bavná.

6

  1. „Ne­mu­síš sa so mnou roz­prá­vať iba preto, že se­díme vedľa seba.“

Často sa mi stáva, že mi táto myš­lienka pre­behne hla­vou keď si nie­kto ku mne pri­sadne v kine, parku alebo v au­to­buse. Ne­mys­lím tým, že ne­mám rada zo­zna­mo­va­nie sa s ľuďmi, len rad­šej vy­ne­chá­vam tie for­málne roz­ho­vory s cu­dzími ľuďmi.

  1. „Fil­mový ve­čer. Práve te­raz.“

FAJN. Túto myš­lienku ne­náj­dem iba u in­tro­ver­tov, aj keď u nich sa vy­sky­tuje asi čas­tej­šie.

8

foto: pin­te­rest.com

 

 

 

Komentáre