Všetci z nás v ži­vote stretli lásku.

Mohla to byť láska od ro­di­čov, sú­ro­de­necká láska, alebo sa­moz­rejme aj tá par­tner­ská.
Láska k nám prišla v rôz­nych po­do­bách, v rôz­nom veku a na rôz­nych mies­tach.

Tak, ako prišla k tebe láska? 

pe­xels.com

Keď sme malé diev­čatká ešte v škôlke, za­ľú­bime sa do chlapca, kto­rého mamka je ka­ma­rátka na­šej mamky. Dr­žíme sa za ruky, dá­vame „bočku“ na líčko. Táto láska je ako z tých ob­ráz­kov na in­ter­nete. Ne­viem po­ve­dať či ju cí­time, ale pre­važne s tým chlap­com osta­neme ako veľmi dobrý pria­te­lia.

„Pria­teľ­stvo, ktoré trvá viac ako 7 ro­kov sa be­rie už ako sú­časť ro­diny“ -ano­nym

Ďal­šia láska si nás nájde nie­kde na zá­klad­nej škole. Za­ľú­bime sa do chlapca, ktorý je tak tro­chu „re­bel“ , ale ni­kdy si nás ani ne­všimne, lebo ne­pat­ríme me­dzi po­pu­lárne diev­čatá na škole. A tak ob­čas po­žiar­lime na to, s kým trávi čas, ale z tejto lásky nič nie je. No môže k nám prísť ne­skôr zas a na chvíľu. Táto láska by sa ne­mala ani lás­kou na­zvať, pre­tože je to skôr túžba.

No po­ve­dzme si úp­rimne, ktorá z nás ho nech­cela po­boz­kať pri hre „fľaša“ na ly­žiar­skom?

Po­tom príde tá prvá láska. Ne­viem veľmi ako opí­sať ako si nás nájde. Mys­lím, že vzniká z pria­teľ­stva. Toto pria­teľ­stvo me­dzi te­bou a ním zo­stane na­veky. Ne­mys­lím, že bu­dete stále v kon­takte, že bu­dete stále pat­riť do svo­jich ži­vo­tov, ale mys­lím to, že ak sa stret­nete po ro­koch, bu­dete sa roz­prá­vať, tak akoby žia­den čas a ani diaľka me­dzi vami ne­exis­to­vala.

Táto láska je náš naj­väčší uči­teľ. Na­učí nás veľmi veľa vecí: o sebe, o chlap­covi , o láske. Mys­lím, že v čase keď táto láska končí, nie sme tak cel­kom pri­pra­vené na jej ko­niec. Mys­líme si, že ostane ešte chvíľku. No sme na omyle.

„Man­žels­tvá sa ne­roz­pa­dajú z ne­dos­tatku lásky, ale z ne­dos­tatku pria­teľ­stva“ – ano­nym

Ne­skôr nás stretne na ceste láska, ktorá bude pria­teľ­ská. Bu­deme mať voči tomu člo­veku ne­sku­točný re­špekt, a vieme, že vzťa­hom by sme ho stra­tili, a tak keď táto láska od­chá­dza na ne­jaký čas, aby sme za­budli, tak sa ne­skôr vráti vo forme skve­lého ka­ma­rát­stva. Akoby to čo bolo me­dzi vami sa ni­kdy ne­stalo.

unsp­lash.com

Raz za čas nás aj nav­štívi ne­vy­žia­daná láska. Je to taká láska, ktorá príde ako hu­ri­kán a my sa mu­síme roz­hod­núť či jej dáme šancu. I keď ve­la­krát príde v ob­dobí, keď nie sme pri­pra­vení. Možno nás vy­desí a možno ju prij­meme.

Ob­čas príde láska, pri kto­rej mu­síme do­spieť. Na­učiť sa ur­čité sprá­va­nie. Bu­deme sa pri nej cí­tiť vy­spelo a bu­deme si to uží­vať. Keď táto láska od­íde spo­me­nieme si na naše bláz­nivé ja.

A po­tom tam nie­kde nás nav­štívi láska po­dobná nám. Bude to nie­kto s kým si bu­deme roz­umieť aj bez slov. Bu­deme mať po­dobné zmýš­ľa­nie.Možno skon­číte s týmto člo­ve­kom spolu a možno nie. No na­učí ťa niečo na čo ni­kdy ne­za­bud­neš, to niečo, čo je špe­ciálne pre teba.

Bude mať vlast­nosti všet­kých tých lá­sok, no bude mať jednu ob­rov­skú svoju. Tá bude dô­vo­dom, prečo vy­dr­žíš v nej, aj keď bu­deš chcieť od­ísť. Bude tvoje nebo a peklo. Noc a deň. Slnko a Me­siac.

A možno tá po­sledná láska bude jedna z tých lá­sok, ktoré ťa ke­dysi nav­ští­vili, len ste obaja mu­seli do­spieť a na­učiť sa nové veci.

pe­xels.com

„Ak by som vošla do miest­nosti pl­nej ľudí, kto­rých som ke­dysi mi­lo­vala, ku komu by ma to pria­tiahlo naj­viac? “ – ano­nym

Komentáre