Už si sa nie­kedy ocitla vo vzťahu, kedy bolo v pod­state všetko v po­riadku, no nie­kde vnútri si cí­tila, že ti to ne­stačí?

Pre­žili ste spolu pekné chvíle, žiadna zrada, pod­vá­dza­nie, či nič iné „ty­pické“, prečo ľu­dia opúš­ťajú svo­jich par­tne­rov sa ne­udialo, no aj tak máš po­cit, že chceš jed­no­du­cho viac?

Viac lásky, viac vášne, viac šťast­ných chvíľ. Viac du­šev­ného spo­je­nia, viac dob­ro­druž­stva, viac zá­bavy. Cí­tiš, že to, čo je te­raz je síce dobré, ale ni­čím vý­ni­močné. Cí­tiš, že láska by ne­mala byť oby­čaj­nou, či bež­nou. Žeby mala byť omnoho špe­ciál­nej­šou, než len te­raz.

Už si to nie­kedy za­žila, no ne­vyšlo to. Bolo to krátke, no in­ten­zívne, ale za­ne­chalo to v tebe stopy, na ktoré ne­za­bud­neš. Chcela si sa usa­diť, chcela si, aby po búrke prišlo niečo po­kojné. A ono to prišlo. Na­šla si si mi­lého chlapca, ktorý ťa ve­del ro­zo­smiať a síce si zo za­čiatku ne­cí­tila ohromnú prí­ťaž­li­vosť, či lásku na prvý po­hľad, ča­som si sa roz­hodla ostať s ním, pre­tože ti bolo v jeho prí­tom­nosti jed­no­du­cho dobre.

No te­raz ne­vieš, čo ďa­lej. Ne­exis­tuje ne­jaký špe­ci­fický dô­vod, pre ktorý by si ho mala opus­tiť. Nech­ceš ho ra­niť. Nech­ceš mu po­ve­dať, že jeho láska ti už ne­stačí. Že to, čo me­dzi vami bolo po­stupne vy­pr­chalo. Vy­svet­ľuje sa to na­ozaj blbo, ja viem.

Ako nie­komu vy­svet­líš, že aj keď nič zlé ne­uro­bil, tak roz­mýš­ľaš nad tým, že ho opus­tíš? Nech­ceš ho zra­diť, ani mu ub­lí­žiť.

No vnútri sa ne­cí­tiš viac spo­kojná ani šťastná. Po­tre­bu­ješ zmenu, chceš sa po­su­núť, no ne­vieš ako. Bo­jíš sa ne­zná­meho. Bo­jíš sa sa­moty. Bo­jíš sa toho, čo príde, keď tu ne­bude on.

Ale keď sa bu­deš báť uro­biť krok vpred, ni­kdy ne­do­siah­neš to po čom tú­žiš. Pre­tože každý by sme si mali ísť za svo­jím šťas­tím. Ver, že skôr či ne­skôr sa tvoja ne­spo­koj­nosť od­razí aj v tvo­jom sú­čas­nom vzťahu a skončí to aj tak rov­nako. Stačí len po­čúv­nuť svoju in­tu­íciu a ne­báť sa zmeny.

Komentáre