Bodol si, bodol a bodal. Neustále, dokým som na to neprišla a vtedy to bodlo najviac. Bolo to niekde pri srdci, pri ňom, v ňom samom. Rozplynulo sa to do celého tela, prešlo to celou mojom bytosťou, ktorá sa zrazu dostala do kŕčov bolesti, ktorú ešte nikdy predtým nezažila. Vraví sa, že všetko je raz prvý krát a všetko príde v ten správny čas, keď sme na to najviac pripravení. Tak je to aj s bolesťou, lenže ja som na ňu pripravená nebola. Na toto sa nedá pripraviť nikdy.

Prišlo to a ja som sa pod tou ťarchou zložila. Úplne, celým svojím telom, dušou. Ten pocit bol tak intenzívny, až som si myslela, že umieram, bolesť, ktorá mnou vtedy prešla ako elektrický prúd…  Nemohla som sa nadýchnuť. Nemohla som nič, len to cítiť a nechať emócie vyplávať na povrch.zdroj: unsplash.com

Keď som zistila, že celé tie roky vlastne boli klamstvom, že som vlastne nebola len tá jediná pre teba…  Bola tu aj ona, ktorá vedela viac, ako som vedela ja. Tá, ktorá mi ťa brala, vždy, keď sa stala niekde chyba.

Bola tu a ja nie. Ako som aj mohla byť? Keď som o ničom nevedela? Bol si to ty, ktorý to všetko pokazil, všetko, čo sme spolu vybudovali sa zrazu stratilo. Proste to prestalo existovať, zo dňa na deň… Len tak, lusknutím prsta sa zrazu všetko zmenilo…

S odstupom času si sa ospravedlnil, uznal si si napokon chybu a sľúbil mi, že sa už nič také nestane. S odstupom času som s tým aj ja bojovala, snažila sa… Snažila som sa najviac ako to len šlo. Chcela som sa cez to preniesť už vtedy, ale nedokážem to. Nedokážem sa zmieriť s tým, že som nebola pre teba tá jediná. Že si si za mňa jednoducho našiel náhradu, u ktorej si potreboval počuť, že si nádherný nielen zvonka, ale aj zvnútra. Jednoducho ti to nestačilo odo mňa. 

zdroj: pexels.com

Nestačilo ti nič, čo som pre teba robila a bola schopná obetovať. Pre nás… Do budúcnosti, ktorú ty si mal naplánovanú do bodky. Nestačilo ti, že som sa snažila zmeniť, snažila si spraviť v hlave poriadok a v tom zmätku, ktorý tam mám, nájsť pre teba ešte čestné miesto, ktoré si si pokazil.

Neviem, čo s nami bude ďalej. Naozaj neviem, čo mám robiť. Som vyčerpaná a tie spomienky sa stále vracajú a ja neustále rozmýšľam, čo som robila zle, čo mala ona a ja nie? Prečo ona?
Prečo vždy vedela o našich problémoch, prečo si sa jej zdôveroval, prečo si ju ľutoval, prečo si s ňou chcel chodiť na cesty, prečo si jej vôbec nadhadzoval? Nemusíš sa tváriť, že o tom nevieš, videla som tie správy, videla som všetko, čo som vidieť nemala.

To sa už ale asi nedozviem, prečo. Ale viem, jednu vec. To, že ma celé tie roky dokonale poznačili a viem, že keď budem niekedy v živote stáť ruka v ruke s mužom, ktorý si ma bude ceniť takú aká som, milovať ma, rešpektovať moju slobodu a nezávislosť, budem vedieť, že je to ten pravý, ktorý mi nikdy takýmto spôsobom nebude chcieť ublížiť… Pretože bude mať niečo, čo si ty v živote odo mňa nemal, moju dôveru…