Na­ozaj ma zra­nilo to, čo si spra­vil… mys­lela som si, že to me­dzi nami za­čína byť vážne a pravé, že všetko to, čo sme za ten čas vy­tvo­rili mys­líš vážne, že už ne­máš po­trebu hľa­dať inde.. no zdá sa, že som sa mý­lila.

zdroj: tum­blr.com tum­blr.com

Hneď od za­čiatku som ve­dela, že to bude s te­bou ťažké, no chcela som ísť do toho na sto per­cent. Ve­dela som aj to, že ty nie si práve to naj­lep­šie pre mňa, že vždy to ne­bude s te­bou pl­no­hod­notné a že to bude chcieť veľa úsi­lia, aby sme to spo­ločne zvládli, ale bola som ochotná ísť do toho. Sám dobre vieš, že nie­kto ako ty, kto žije ži­vot slo­bod­ného mla­dého muža uží­va­jú­ceho si slo­bodu a „jed­no­rá­zové vzťahy“ bude mať menší prob­lém byť vo vzťahu, najmä preto, že to ne­bude už len o ve­čier­koch, pre­pi­tých no­ciach, ka­ma­rá­toch a ná­hod­ných že­nách z klubu, že to bude aj o dru­hej strane, ktorá síce ta­kýto ži­vot žije rada, ale je ochotná sa toho ce­lého vzdať kvôli tebe a času strá­ve­nému s te­bou.

Sám si ve­ľa­krát po­ve­dal a naz­na­čil, že to máme spolu skú­siť, že by sme sa ho­dili k sebe, pre­tože sme iní ako os­tatní, že vi­díme pod­statu aj vo ve­ciach ne­pod­stat­ných, že veci vi­díme inak ako os­tatní. Pri­sa­hám, že to bol ten mo­ment, kedy som sa za­mi­lo­vala do teba, pre­tože si vi­del vo mne viac. Viac ako ja sama. Viac ako kto­koľ­vek iný. Síce naše prvé stret­nu­tie v tom klube, keď si sa ešte pri otočke za mnou usmie­val a oči ti žia­rili šťas­tím som ve­dela, že my dvaja si bu­deme mať čo po­núk­nuť, že to ne­bude len oby­čajný ro­má­nik. Po­znala som tvoju mi­nu­losť, pre­tože sme sa po­znali dlho, po­znala som tvoje temné stránky a ve­dela som, že tvoja mi­nu­losť je dosť „rôz­no­rodá“, ale chcela som byť s te­bou aj tak, pre­tože si tvr­dil, že každý člo­vek sa môže zme­niť, po­kiaľ nájde to, čo stra­tiť nechce. No a tak som za­čala ve­riť.. . V teba & v Nás.

tum­blr.com

Po­tom prišla tá noc, tá po­sledná kedy sme boli spolu. Od nej si sa už viac­krát ne­oz­val.
Ne­kon­tak­to­val si ma a to ma ra­nilo. No po­ve­dala som si, že ur­čite máš pri­veľa práce, málo času a proste ako náhle to bude lep­šie sa oz­veš. Toto som si opa­ko­vala každý je­den deň v po­dobe troch týžd­ňoch, pre­tože to bolo jed­no­duch­šie ako pri­jať fakt že už viac nás dvoch rie­šiť nech­ceš. No, ne­ča­kala som že toho ve­čera na tej veľ­kej uda­losti v na­šom meste ťa uvi­dím…. S ne­ja­kou inou sleč­nou, ob­jí­ma­júc sa a dr­žiac sa za ruku. Nech­cela som ve­riť, že všetky tie slová, sľuby a to celé si za­ho­dil do koša kvôli tomu, že ti je tá slo­boda pred­nej­šia. Mal si byť pre mňa no­vou ka­pi­to­lou šťas­tia, no si len ďal­ším do zbierky tých, ktorí mi ub­lí­žili.