Čí­tal som ke­dysi o ruži dve mienky; jedna ho­vorí: aká škoda, že spolu s ru­žou sú aj tŕne; druhá ho­vorí: aký je dobrý Pán Boh, že k tŕ­ňom nám vždy dáva aj ruže.young-girl-rose-man-lady-46171foto: thought­ca­ta­log.com

Ži­vot ne­bude ni­kdy do­ko­nalý, aj keď sa nám v nie­kto­rých oka­mi­hoch tak môže ja­viť. Vždy sa nájde niečo, čo nám bude tento do­jem ni­čiť. Ne­exis­tuje žiadna do­ko­na­losť. Keď bu­deme ča­kať, kým bude všetko per­fektné, pre­már­nime celý svoj ži­vot. Ak by sme po­znali iba ako chutí šťas­tie, brali by sme ho za sa­moz­rej­mosť. Ak sme však okú­sili aj horkú chuť nie­kto­rých chvíľ, tie šťastné sa stá­vajú pre nás vzác­nej­šie. Táto spleť chvíľ vy­tvára ži­vot. Učíme sa v ňom čí­tať. Hlu­pák knihu ži­vota pre­letí len tak letmo, no múdry člo­vek by sa mal za­mýš­ľať nad tým, čo číta, pre­tože má iba jednu takú mož­nosť.tumblr_o4vz0cesp51r46j0po1_1280foto: na­po­le­on­four.com

Asi každý si uve­do­muje, že tieto ži­votné búrky nás majú niečo na­učiť alebo nie­kam na­sme­ro­vať. Nie je to o vy­čká­vaní, kým pre­hrmí. Je to o tom, na­učiť sa tan­co­vať aj v daždi. Ne­do­voľ svo­jim zra­ne­niam, aby ťa zme­nili na osobu, kto­rou nie si. Aj keď je ob­čas ťažké všetko ustáť. Ži­votné skúšky má­lo­kedy pri­chá­dzajú po­stupne, jedna za dru­hou. Väč­ši­nou prídu všetky na­raz alebo vo veľmi krát­kom ča­so­vom in­ter­vale. V ta­kom krát­kom, že sa ne­stih­neme ani spa­mä­tať, čo sa to vlastne deje. Nie je dô­le­žité, aké ná­ročné sú, ale aký zauj­meme voči nim po­stoj. Nie­kedy sa sami seba pý­tame, kde je Boh. No za­bú­dame, že uči­teľ je vždy po­čas skúšky ti­cho. Je­den múdry člo­vek po­ve­dal, že Boha ne­zau­jíma, či vy­hráš. On ťa musí vi­dieť bo­jo­vať. Člo­vek pre­hrá až vtedy, keď sa vzdá. Po­cit, že sme niečo skú­sili, aj keď to možno ne­vyšlo je vždy lepší, ako keď sme sa roz­hodli ne­skú­siť vô­bec nič.30292992163_9c441a8720_kfoto: thought­ca­ta­log.com

Toto je tiež je­den zo spô­so­bov, ako sa učíme vá­žiť si aj tie naj­men­šie ma­lič­kosti. Také, ktoré nás po­vzbu­dia a po­te­šia naše srdce. Sú to presne tie veci, ktoré by sme za iných okol­ností možno pre­hliadli. Alebo by sme ich ne­po­va­žo­vali za prí­liš pod­statné. Ono je všetko pod­statné, pre­tože nič v na­šom ži­vote nie je sa­moz­rej­mosť. Aj keď tak mnoho vecí vní­mame. Ho­vorí sa, že člo­vek si ne­váži čo má, až kým to ne­stratí. Pravda je však taká, že ni­kto ne­po­číta s tým, že by o to mo­hol prísť. Nie­kedy sme si prí­liš istí ve­cami, ktoré nás ob­klo­pujú. Ľuďmi, ktorí sú tu pre nás a pri­tom tu byť vô­bec ne­mu­sia. Sú to ľu­dia, ktorí za­ne­chá­vajú v nás stopy lásky a ich úsmev je ako ob­ja­tie na­šej duše.stocksy_txp72183e17tjn000_small_389371foto: eli­te­daily.com

Čas sa míňa veľmi rýchlo. Akoby roky boli iba dňami. Každý deň je vý­ni­močný a ni­kdy viac sa už ne­zo­pa­kuje. Uzná­vam, že nie je jed­no­du­ché si tú vý­ni­moč­nosť uve­do­mo­vať. Najmä ak skoro ráno vstá­vate, máte pred se­bou ne­ko­nečne veľa po­vin­ností a ve­čer pad­nete úna­vou. Takto sa to opa­kuje, až kým ne­prí­dete o tak­mer všetku ži­votnú ener­giu. Kon­trolky bli­kajú a telo si žiada pre­stávku. My­seľ je una­vená a ne­môže spať. Tento ko­lo­toč ži­vota vie byť nie­kedy na­ozaj vy­čer­pá­va­júci. Člo­vek nie je stroj a ani ne­fun­guje na ba­terky. Nie je nič zlé na tom, ak ve­ciam alebo ľu­ďom, ktorí nás stre­sujú a vy­čer­pá­vajú po­vieme NIE. Nie je nič zlé na tom, ak dáme STOPku fa­loš­ným pria­te­ľom. Nie­kedy je ume­ním ro­zo­znať sku­toč­ného pria­teľa od sku­toč­ného ne­pria­teľa. Sama ob­čas ne­viem kto je kto.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Je na­ozaj ťažké mať vo všet­kom po­ria­dok. Najmä vo svo­jom srdci, pre­tože nie­ktorí ľu­dia nám to vô­bec ne­uľah­čujú. Po­ria­dok vo svo­jej hlave, keď ju za­mest­náva toľko myš­lie­nok a každá prúdi iným sme­rom. Často bý­vam ti­cho. Slová sú všet­kých, ale ti­cho nie. To je len moje. Je fajn strá­viť každý deň as­poň chvíľu osa­mote. Viem, že tak ne­vy­rie­šim všetky svoje prob­lémy, ale as­poň náj­dem trošku vnú­tor­ného po­koja v tomto šia­le­nom svete.30838258623_f7612bf201_kfoto: thought­ca­ta­log.com

Jazvy sa ne­strá­cajú. Rastú spolu s nami. Hľa­dajme v kaž­dej ži­vot­nej rane po­nau­če­nie. Po­zrime sa na tých, ktorí zvlá­dajú svoj ži­votný kríž s úsme­vom na pe­rách. Ho­vorí sa tomu tiež ná­dej. Ná­dej je ako cu­kor v čaji. Hoci jej je málo, do­káže osla­diť celý čaj. Nie je ťažké upad­núť do bez­ná­deje. Ale v bez­ná­deji sa kon­čia všetky cesty. Je to ako blu­disko. Exis­tuje z neho cesta von, len sa ju mu­síme po­kú­siť nájsť. Môže sa stať, že nie­ktoré po­kusy pri ceste von zly­hajú. Dô­le­žité je ne­pres­tá­vať hľa­dať a ve­riť.lies-eating-disorder-reaching-recoveryfoto: eli­te­daily.com

Lásku bez kríža ne­náj­deš a kríž bez lásky ne­une­sieš. (Ján Pa­vol II.)

Ob­čas sa zdá, že je celý svet proti nám. A ob­čas stačí zme­niť iba uhol po­hľadu. Stále exis­tuje veľa dobra, aj keď ho zlo nie­kedy za­tie­ňuje. Ob­čas sa prí­liš sú­stre­díme na tých, kto­rým chýba láska. Po­tom máme po­cit, že tak­mer žiadna ne­exis­tuje. Ne­mys­lím si, že ži­vot je zlý. Len ľu­dia v ňom ho ni­čia. Slzy nie sú pre­ja­vom sla­bosti. Zna­me­najú, že člo­vek bol silný až prí­liš dlho. Úsmev ne­musí zna­me­nať hneď šťas­tie. Nie­kedy je zna­kom sily.

co­ver foto: eli­te­daily.com

Komentáre