Nie všetci to dokážu. Užívať si prítomný okamih naozaj naplno. Vedome vnímať to, čo je práve teraz okolo nás a precítiť to. Mnoho z nás namiesto myšlienky „byť tu a teraz“, len stále na niečo čaká. Na niečo, čo by malo raz prísť, na to, čo bude, … ale prečo byť mysľou v budúcnosti, keď tam ešte nie sme?
Tiež som taká bola. Neustále som sa upínala na udalosti, ktoré mali nastať. Hovorila som si, ako sa teším na dovolenku a pritom mi letné dni ubiehali jeden za druhým bez toho, aby som si ich užila. Akoby som si chcela užiť len ten čas niekde pri mori. Šoférovať sa lepšie naučím, až si kúpim novšie auto. Tie šaty si oblečiem iba na oslavu, lebo tam sa hodia najviac. Poznáš to tiež? Stále sa len na niečo tešíš či vyhováraš, no prítomné momenty len tak miznú?
Veď byť tu a teraz je to najviac
Zistila som, že to takto nerobím jediná. V mojom okruhu známych sa našli aj iné ženy, ktoré stále hovorili „keď/potom/keď sa stane toto/“. A ja som až pri nich zistila, že to robím tiež. Že si neužívam to, čo je práve teraz, ako by som mohla, tak ako sa dá, tak, ako mám na to právo, … je to, ako keď si mrzutá, lebo je pracovný týždeň a myslíš len na to, kedy bude konečne víkend. Ale prečo si nedať relaxačný kúpeľ už v stredu? Prečo nevybehnúť na kávu s kamoškou v utorok?
Stereotyp našich dní nás úplne pohltí, čas beží a my si ani neuvedomujeme, ako ho márnime. Tešíme sa na oslavu narodenín, na Valentína, na Vianoce, … no kto nám povedal, že veľká romantika nemôže byť aj v januári? A prečo svojich blížnych obdarovať len v decembri? Častokrát to pochopíme, keď je neskoro, keď nám život dá facku.
Skús preto robiť všetko tak, aby si nič neľutovala. Sprav si každý jeden deň výnimočný. Buď za neho vďačná. Za všetky (ne)obyčajné okamihy. Za prácu, priateľov, dobrý obed, teplú perinu, … Pretože tým práve žiješ. Teraz.
