Vždy som si mys­lela, že ži­vot je taký, akým si ho spra­víme. Nie je. Nie­kedy, bez nášho pri­či­ne­nia sa nám dejú veci, ktoré nám bo­dajú koly do srdca. Vtedy sa pý­tame, spo­chyb­ňu­jeme všetko, čomu sme kedy ve­rili. Ne­exis­tuje nič, čo by nás vy­trhlo z toho utr­pe­nia. Všetko stráca svoj zmy­sel. Zis­ťu­jeme, že ži­vot ne­ovp­lyv­ňuje len to, ako si ho za­ria­dime.

Je­diná vec, ktorú mô­žeme za­ria­diť, je náš prí­stup k prob­lému. Vo svo­jom okolí často po­zo­ru­jem, že nech sa ľu­dia sna­žia byť ako­koľ­vek šťastní, vždy sa im v tom nie­kto alebo niečo snaží brá­niť. Na­učila som sa teda žiť tro­cha inak. Ne­mô­žem všetko pred­ví­dať, no ku všet­kému sa mô­žem po­sta­viť aj po­zi­tívne. Nie je to veda, ro­bím to, čo mám rada a vy­sta­čím si na to sama. Ro­bím to, čo ma vie v ťaž­kých chví­ľach od­pú­tať mi­ni­málne od bež­ného ru­tin­ného ži­vota. Niečo, pri čom ne­mys­lím na nič iné, iba na ten silný ná­boj emó­cií, ktoré práve pre­ží­vam.

Viem, že je ľahké o tom pí­sať a oveľa ťaž­šie ko­nať v týchto si­tu­áciách. Fak­tom však je, že sa vždy bu­deš mať na čo te­šiť, nech je ti ako­koľ­vek. Rob to, čo máš ro­biť. Teš sa. Ve­nuj sa ve­ciam, ktoré mi­lu­ješ a vy­hraď si na ne pra­vi­delne čas. Nech je to už aj spá­nok, alebo niečo úplne bežné.

Preto si uží­vaj to čo ro­bíš. Aj spo­mienky na krásne časy a po­city do­kážu člo­veka udr­žať nad vo­dou. Uží­vaj si každú mi­nútu svojho ži­vota, uží­vaj si ži­vot celý. Spoz­ná­vaj no­vých ľudí, tan­cuj, mi­luj. Je úplne jedno, či si uží­vaš vý­hľad za mes­tom, be­ha­nie, alebo kon­cert tvo­jej ob­ľú­be­nej ka­pely. Uži si tie chvíle kaž­dou bun­kou svojho tela. Ne­mysli na nič iné, iba na mo­ment. Ži.

foto: Liu­bov Bu­ra­kova

Komentáre