Drahá moja, ja viem. Bolí to. Tvoje srdce je ranené a vyčíta sebe samému, prečo sa znova zamilovalo. Ach, tá láska. Často na ňu zanevrieme a vyčítame si mnoho chýb. Nevyčítame ich ani tak tomu druhému, ako samej sebe. Alebo vraj dokonca nie sme jej hodné.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Predtým, ako zahodíš všetku sebaúctu voči samej sebe a začneš si ešte viac nadávať či ponižovať lásku a haniť ju, prosím, prečítaj si toto.

(stills 43882n) Brigitte Bardot with Jacques Charrier

images.google.com

Ak si niekedy rozmýšľala nad tým, prečo stále odchádzaš, si opúšťaná či odmietnutá, zažila si to. Zažila si lásku, ktorá však nemala dobrý koniec. Bolo ich viac. Aj tých sklamaní. Boli bez súcitu, bez toho, aby sa ťa niekto opýtal, či ti môže ublížiť a bez toho, aby si to niekomu dovolila. Proste sa to „len“ stalo a ty utekáš z bojiska so svojím srdcom, ktoré je rozbité a ponížené. Ale môže za to láska? Tá skutočná láska?

„Láska nebolí. Bolí len milovať nesprávneho človeka.“

Áno, otrepaný citátik z mojej skorej mladosti a zamilovania. Ale keď tak uvažujem, je veľmi pravdivý. Veď predsa: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa. Ani tá naozajstná láska nebolí. Ak miluješ nesprávnu osobu, je to len stav, ktorý je bolestivý. Ak však miluješ toho správneho človeka, ver, že ťa to nebude bolieť.

Tým nemyslím to, že ťa Vaši nepustia k nemu spať, či nemôžete byť spolu tak často. Ja myslím tú naozajstnú bolesť. Mnoho mladých dám, slečien, nazvime ich tínedžeriek, v mladosti trpí a majú obrovskú bolesť. Ich vysnený ich nechce, ich vysnený ich opustil. Nebola to láska. Bolelo to, že si milovala nesprávnu osobu. I ja, keď som mala pätnásť, som bola zamilovaná, zlomená a nadávala na lásku. Ale chyba bola vo mne. Nebola to láska. Tá skutočná totiž nebolí. Je to len stav zamilovanosti, za ktorý si môžeme sami. Skús preto porozmýšľať, či to je láska. Tá naozaj nebolí.

brigitte-bardot-dit-oui-pour-la-vie-a-jacques-charrier

images.google.com

„Iba čas dokáže vyliečiť zlomené srdce, tak ako iba čas dokáže vyliečiť zlomené ruky a nohy.“

Opäť jasný a otrepaný citát. No rovnako pravdivý. Čas všetko alebo skoro všetko zahojí. Je to liečiteľ, ktorý ťa veľa naučí. Prinesie ti niečo nové a bude sa snažiť, aby sa tvoje staré rany zahojili. Ale musíš mu pomôcť. Čas všetko nezvládne sám, a preto si ťa volá na pomoc, milá moja. Skús pomôcť času. Skús zažiť niečo nové, pokochať sa bohatstvom sveta, spoznať nových ľudí. Skús si vyliečiť srdce. Skús zlepiť všetky rozbité časti, skús ho poskladať. Nie vždy ti to pôjde. No možno ti raz niekto s tým lepením posledných kúskov pomôže.

Tvoje srdce bude dýchať, opäť bude šťastné, no pritom stále slobodné. Avšak nespoliehaj sa vždy len na to, že musíš čakať na niekoho, kto ti to zlepí sám. Je to tvoje srdce. Sama na ňom musíš pracovať. Sama musíš cítiť to, že tvoje srdce volá predovšetkým o tvoju pomoc! Si jeho vlastníčkou a ver, že po čom tvoje srdce túži je ako aj láska, takisto aj po tebe samotnej!

Ak si niekedy myslíš, že sa nikdy nezaľúbiš, skús sa zamyslieť. Naozaj sa nikto nenájde, kto by ťa mohol milovať/chrániť/ľúbiť?

Ja nehovorím teraz. Nehovorím, že hneď zajtra budeš milovaná iným mužom. Láska je akýsi proces. A na výsledok musíš byť však pripravená. Preto ten proces. Stane sa, že sa srdce rozbije, že sa poláme. Ale nikto ho nemôže úplne zničiť. Môže ho poškodiť, ale pravá hodnota tvojho srdca stále je. Ona je tam stále. Nehovor, že nemáš srdce, že je natoľko poškodené, aby neprijalo lásku.

Lásku príjme vždy.

A veľmi rado.

Len buď trpezlivá.

Pretože trpezlivosť ruže prináša. I lásku.

 

cover photo: images.google.com