Drahá moja, ja viem. Bolí to. Tvoje srdce je ra­nené a vy­číta sebe sa­mému, prečo sa znova za­mi­lo­valo. Ach, tá láska. Často na ňu za­nev­rieme a vy­čí­tame si mnoho chýb. Ne­vy­čí­tame ich ani tak tomu dru­hému, ako sa­mej sebe. Alebo vraj do­konca nie sme jej hodné.

Pred­tým, ako za­ho­díš všetku se­ba­úctu voči sa­mej sebe a za­čneš si ešte viac na­dá­vať či po­ni­žo­vať lásku a ha­niť ju, pro­sím, pre­čí­taj si toto.

(stills 43882n) Brigitte Bardot with Jacques Charrier

ima­ges.go­ogle.com

Ak si nie­kedy roz­mýš­ľala nad tým, prečo stále od­chá­dzaš, si opúš­ťaná či od­miet­nutá, za­žila si to. Za­žila si lásku, ktorá však ne­mala dobrý ko­niec. Bolo ich viac. Aj tých skla­maní. Boli bez sú­citu, bez toho, aby sa ťa nie­kto opý­tal, či ti môže ub­lí­žiť a bez toho, aby si to nie­komu do­vo­lila. Proste sa to „len“ stalo a ty ute­káš z bo­jiska so svo­jím srd­com, ktoré je roz­bité a po­ní­žené. Ale môže za to láska? Tá sku­točná láska?

„Láska ne­bolí. Bolí len mi­lo­vať ne­správ­neho člo­veka.“

Áno, otre­paný ci­tá­tik z mo­jej sko­rej mla­dosti a za­mi­lo­va­nia. Ale keď tak uva­žu­jem, je veľmi prav­divý. Veď predsa: Láska je tr­pez­livá, láska je dob­ro­tivá; ne­zá­vidí, ne­vy­pína sa. Ani tá na­ozaj­stná láska ne­bolí. Ak mi­lu­ješ ne­správnu osobu, je to len stav, ktorý je bo­les­tivý. Ak však mi­lu­ješ toho správ­neho člo­veka, ver, že ťa to ne­bude bo­lieť.

Tým ne­mys­lím to, že ťa Vaši ne­pus­tia k nemu spať, či ne­mô­žete byť spolu tak často. Ja mys­lím tú na­ozaj­stnú bo­lesť. Mnoho mla­dých dám, sle­čien, na­zvime ich tí­ne­dže­riek, v mla­dosti trpí a majú ob­rov­skú bo­lesť. Ich vy­snený ich nechce, ich vy­snený ich opus­til. Ne­bola to láska. Bo­lelo to, že si mi­lo­vala ne­správnu osobu. I ja, keď som mala pät­násť, som bola za­mi­lo­vaná, zlo­mená a na­dá­vala na lásku. Ale chyba bola vo mne. Ne­bola to láska. Tá sku­točná to­tiž ne­bolí. Je to len stav za­mi­lo­va­nosti, za ktorý si mô­žeme sami. Skús preto po­roz­mýš­ľať, či to je láska. Tá na­ozaj ne­bolí.

brigitte-bardot-dit-oui-pour-la-vie-a-jacques-charrier

ima­ges.go­ogle.com

„Iba čas do­káže vy­lie­čiť zlo­mené srdce, tak ako iba čas do­káže vy­lie­čiť zlo­mené ruky a nohy.“

Opäť jasný a otre­paný ci­tát. No rov­nako prav­divý. Čas všetko alebo skoro všetko za­hojí. Je to lie­či­teľ, ktorý ťa veľa na­učí. Pri­ne­sie ti niečo nové a bude sa sna­žiť, aby sa tvoje staré rany za­ho­jili. Ale mu­síš mu po­môcť. Čas všetko ne­z­vládne sám, a preto si ťa volá na po­moc, milá moja. Skús po­môcť času. Skús za­žiť niečo nové, po­ko­chať sa bo­hat­stvom sveta, spoz­nať no­vých ľudí. Skús si vy­lie­čiť srdce. Skús zle­piť všetky roz­bité časti, skús ho po­s­kla­dať. Nie vždy ti to pôjde. No možno ti raz nie­kto s tým le­pe­ním po­sled­ných kús­kov po­môže.

Tvoje srdce bude dý­chať, opäť bude šťastné, no pri­tom stále slo­bodné. Av­šak ne­spo­lie­haj sa vždy len na to, že mu­síš ča­kať na nie­koho, kto ti to zlepí sám. Je to tvoje srdce. Sama na ňom mu­síš pra­co­vať. Sama mu­síš cí­tiť to, že tvoje srdce volá pre­dov­šet­kým o tvoju po­moc! Si jeho vlast­níč­kou a ver, že po čom tvoje srdce túži je ako aj láska, ta­kisto aj po tebe sa­mot­nej!

Ak si nie­kedy mys­líš, že sa ni­kdy ne­za­ľú­biš, skús sa za­mys­lieť. Na­ozaj sa ni­kto ne­nájde, kto by ťa mo­hol mi­lo­vať/chrá­niť/ľú­biť?

Ja ne­ho­vo­rím te­raz. Ne­ho­vo­rím, že hneď zaj­tra bu­deš mi­lo­vaná iným mu­žom. Láska je akýsi pro­ces. A na vý­sle­dok mu­síš byť však pri­pra­vená. Preto ten pro­ces. Stane sa, že sa srdce roz­bije, že sa po­láme. Ale ni­kto ho ne­môže úplne zni­čiť. Môže ho po­ško­diť, ale pravá hod­nota tvojho srdca stále je. Ona je tam stále. Ne­ho­vor, že ne­máš srdce, že je na­toľko po­ško­dené, aby ne­pri­jalo lásku.

Lásku príjme vždy.

A veľmi rado.

Len buď tr­pez­livá.

Pre­tože tr­pez­li­vosť ruže pri­náša. I lásku.

 

co­ver photo: ima­ges.go­ogle.com

Komentáre