Sú dni, kedy ti tvoja existencia pripomenie, že sa jednoducho musí niečo stať, aby si sa pohla ďalej. No inokedy máš pocit, že si práve tam, kde máš byť. Schúlená niekde v kúte, prikrytá dekou, s čajom a dobrou knihou v ruke. A možno len sedíš niekde v škole a rozmýšľaš, nad tým, čo budeš robiť až prídeš domov…
Či už si len dokončila nejaký významný projekt v práci alebo sa ti podaril zlom v doterajšom súkromnom živote, jednoducho si v tom čase, v prítomnosti, myšlienkami i celou bytosťou tu a teraz. Na ničom inom vtedy nezáleží. Neexistuje čas ani priestor, v ktorom sa to, či ono odohráva.
Proste len si. Nejaká malá zato významná bodka niekde v nekonečnom časopriestore.
V iné dni sa zas môžeš cítiť neurčito, osamelo, ba nedôležito. Máš potrebu vziať prvé, čo máš poruke a niečo s tým rýchlo spraviť, pretože, nič nemôžeš nechať len tak. Čo ak sa ti zajtra niečo stane? Každý jeden deň predsa musíš využiť naplno. Pojem ako prestávka, oddych alebo pauza jednoducho neexistuje. Nebodaj ani význam toho slova nepoznáš.
Lenže je jedna vec, ktorá ti neustále uniká a to čas. Iste, to vieš, preto sa snažíš robiť prvé aj posledné, niekedy aj zároveň. Je však pravda, že všetko plynie. Nezávisle ako sa rozhodneš, čo spravíš alebo, čo nespravíš. Jednoducho to všetko plynie a čím skôr si to uvedomíš, tým ľahšie sa ti bude dýchať. Všetko sa nedá stihnúť naraz. Veľké veci sa neudiali zo dňa na deň, ale dospeli do toho štádia, až niekedy po úmorných nociach, týždňoch, nebodaj rokoch.
Mnohé veci musíš nechať tak. Oni sa vyvinú vždy tak, ako majú. Aj oni majú svoj osud, tak ako ho máš aj ty. Majú svoju cestu, po ktorej si hrdo kráčajú a neobzerajú sa dozadu. Učia sa, vyvíjajú. Rovnako ako ty, len im musíš tú cestu prenechať a nechať, nech si robia svoju prácu. V hlave sa ti môže zrodiť veľa nápadov, snov, samotných myšlienok, no nie každá je pre teba dobrá. To zistíš až s odstupom času, kým si to nevyskúšaš.
Sem tam to obanuješ, ale to je v poriadku. Učíme sa za pochodu a neustále, každý deň. Preto, ak sa rozhoduješ a nevieš ako postupovať, ako veci vyriešiť, čo povedať, či komu odpustiť…
Tá rada znie nasledovne. Len to nechaj ísť. Daj tomu všetkému čas.
Zastav sa, zhlboka nadýchni a choď, bez potreby to spraviť hneď. Čokoľvek.
