Krátko po tom, ako sa naše cesty nečakane a bolestne rozdelili, sa moje dni zlievali do jedného. Ráno som sa zobudila s nechuťou vstať z postele, počas dňa som blúdila povinnosťami ako bez duše, a keď som si išla dať večer sprchu, spolu s vodou mi po tvári stekali aj slzy. Každý večer som si kládla otázky typu prečo a ako ďalej. Prečo si ma opustil a ako mám žiť ďalej bez teba.
Myslela som si, že sme jeden pre druhého tou perfektnou polovičkou, o ktorej sa toľko hovorí. Veď som tým žila – žila som pre našu lásku, v šťastí a cítila sa, ako keby som sa vznášala v sne a ty so mnou. Potom si ma z toho sna nečakane prebudil. Vlastne, bolo to, ako keby si spiacej žene dal facku.
Slová a skutky však môžu bolieť viac, než ona.
Čo bude teraz?
Nemohla som robiť nič. Stále som mala v sebe kus hrdosti, ktorý mi nedovolil, aby som ťa na kolenách prosila o šancu. To nie je môj štýl. Aj keď som ťa ľúbila, vedela som, že nasilu si pri sebe nemôžem držať nikoho.
Bola som zlomená, smutná a sklamaná. Trápilo ma to viac, než som si vedela predstaviť. Po istom čase ma však zaujímalo len jediné – dá sa zabudnúť na teba niekedy?
Odíde s myšlienkami na teba zo mňa aj tá bolesť? A čo tie pekné spomienky, budem mať na ne ešte právo? Priznám sa, mala som strach z toho, čo sa stane. Čo so mnou bude a ako ma zničené vnútro poznačí do budúcnosti.
Aby tých otázok nebolo málo – budem schopná ešte vôbec niekedy niekoho milovať? Našťastie, ten zázračný čas naozaj prináša odpovede.
Už len málokedy si na teba spomeniem. Musela som si prejsť všetkými tými fázami, tie totiž neobídu po rozchode nikoho. Ale na ich konci, tam sa skrýva nový nádych. Nádych, po ktorom sa začína niečo nové a bez tej ťažoby.
Zabudnúť na teba bolo to najťažšie, čo som v živote urobila. Ale dokázala som to. Už v sebe nedržím hnev a aj keď mi ťa niekedy niečo pripomenie, nejdem v myšlienkach hlbšie. Nechcem sa v nich totiž zamotať.
Nie je to kvôli tebe. Je to kvôli mne. Už viem, že ak chcem byť šťastná a dať láske druhú šancu, nesmiem sa hnevať na starú skúsenosť. Musím ju pustiť preč tak, ako si pustil preč zo svojho života ty mňa. Musím sa na vzťahy pozrieť reálne a nečakať nemožné. Bol si len jedna etapa. Krásna, no bolestivá. Ale s bolesťou sa ísť ďalej nedá.
Jedného dňa som sa zobudila a vedela, že niečo je inak. Už som ťa prestala držať v hlave a zabudla. I keď sa vraví, že sa to nedá, niekedy iná možnosť ani nie je. A tak je to dobré.
