Moja duša bola nespútaná, ničoho sa nebála. Srdce som mala chránené pred sklamaním. Každý môj úsmev bol úprimný. Vždy som mala svoje hranice, ktoré som nikdy neprekročila. Na tisíce spôsobov som bola pre každého rovnako nedosiahnuteľná. Všetci čo sa dotkli mojej duše, nedokázali prebudiť moje telo a tí, čo sa dotkli môjho tela, nedokázali preniknúť do mojej duše. Mala som svoju minulosť ale to bolo v poriadku. Konečne som na všetko zabudla. Presne vtedy som mala všetko. Môj život bol krásny, plný zážitkov, akcií a nových ľudí. Presne ten život, ktorí si prajú mnohí z nás.
A vtedy si vstúpil do môjho životy ty. Spoznali sme sa na jednej zábave, kde som sa ti snažila vyhýbať ale ty si bol tvrdohlavý a pekne opitý. Neskôr som ťa už nevidela ale napísal si mi. A tak sme sa postupne od písania cez stretnutia dostali až k vzťahu. Neviem prečo sme do toho padli tak rýchlo. Bola to chyba, ktorú dnes už nezmeníme. Zo začiatku to bolo krásne, ako to už býva. Bola som v tomto smere tak neskúsená. Bol si moja prvá láska. Postupne som sa učila ľúbiť ťa, no skôr ako by som sa k tomu dostala okolnosti spôsobili to, že namiesto toho aby som ťa každým dňom ľúbila viac a viac,bol si mi každým dňom čoraz ďalej.
Strácala som v našom vzťahu seba, svoju hrdosť, súkromie. Na tvári nosila silený úsmev. Predstieranie, že je všetko v poriadku sa stalo každodenným rituálom. A čo bolo na tom najhoršie? Čo deň, to som bola hlbšie na dne. Už som to nezvládala. Áno, snažil si sa. Ach, tak si sa snažil. Nosil si mi ruže, dookola ospravedlňoval, písal ako ma ľúbiš, ako sa to nezopakuje. Odpustila som ti raz, odpustila druhý krát ale tretí krát som si povedala dosť. Už som to viac nezvládala. Snažila som sa nad to povzniesť. Tváriť sa, že sa nič nestalo, ale nešlo to. Bola som na dne. Tá ťarcha na mojich pleciach bola čoraz neznesiteľnejšia. Nezvládala som počúvať všetky hnusné slová na moju adresu. Všetky pohľady, ktoré sa mi zarývali do mysle. Skratka toho bolo moc. Nech som sa snažila ako som vedela ignorovať všetkých, nešlo to. Jediné čo som chcela, bol pokoj. Konečne nepreplakať aspoň jeden večer. Nepočúvať čo, kde, ako a prečo. Možno som príliš dbala na to, kto si čo myslí. Ale možno toho bolo toľko, že sa ich prepočuť nedalo.
Zobraziť celú galériu (3)Už som ti viac nevedela veriť. Moja dôvera k tebe sa vyparila zo dňa na deň. Tvoje slová nech boli akokoľvek pravdivé boli pre mňa prázdne. Tvoje činy neznamenali pre mňa už nič. Len chabý pokus o nápravu všetkej škody, ktorú sme napáchali. Vedela som len to, ako chcem byť od teba čo najďalej. Nepomohlo ani to, že som ťa mala rada. Už bolo neskoro. Veď ako som ťa mala ľúbiť, keď všetko nasvedčovalo tomu, že som pre tebe bola len hračka? Zakázala som si každý cit k tebe. A čím viac si ma naháňal, tým viac som utekala. Už ma nič nedržalo pri tebe. Časom som pochopila, že zostávať v takomto vzťahu by nebolo dobré ani pre teba ani pre mňa. Zbytočne by sme trpeli. A tak som sa s tebou rozlúčila spôsobom, ktorý dodnes ľutujem. Napísala som ti list. Ukryla som doňho moje najtajnejšie myšlienky a čo si urobil? Ukázal si ho celému svetu a to si nemal. Prečo si im ukázal môj kúsok duše?
Zabil si vo mne to staré ja a to nové bolo oveľa horšie. Už som nebola to dievča s hrdosťou. Už som nebola to dievča s úprimným úsmevom. Už som nebola to bezstarostné dievča, ktoré bolo šťastné. Nebola som nič. Nezostalo mi nič, čo by som niekomu ponúkla. Všetko si si zobral. Niekedy som sa zamyslela, že by som chcela byť to dievča ako predtým. No to dievča bolo už dávno preč. Kúpilo si priamy lístok do pekla a teraz tam sedelo a mlčky horelo v pekelnom ohni.
zdroj: pexels.com
Stala sa zo mňa tá najhoršia verzia samej seba. Už to viac nebolo o dôvere. Držala som sa čo najďalej od všetkých aby som sa zbytočne znovu nesklamala. Už to nebolo o hrdosti, ale o tom udržať si aspoň kúsok dobra. Už to nebolo o viere v lásku, bolo to o tom byť pre každého len hračka. Už to nebolo o záujme, ale o tom každého podozrievať z toho, že mi chce znovu ublížiť. Moja duša už nebola tak nespútaná, bola plná strachu. Strachu z toho, čo malo prísť a moje srdce? To mi už nebolo treba…
