Nedávno sme sedeli pri pohári vína v našej malej obľúbenej reštaurácii. Blízko nás sedel pár – žena a muž, asi o 30 rokov starší, než sme aktuálne my dvaja. Pozerali sa na seba zamilovane, ako keby boli spolu len pár mesiacov. Z ich rozhovoru bolo jasné, že sú svoji snáď od osemnástky. Otočila som sa k svojmu partnerovi a poznamenala, že dúfam, že takto budeme môcť po rokoch stále randiť aj my.
V rovnakom čase na naše stoly prišiel dezert. Pri sladkom koláči začala pani od vedľa svojmu mužovi hovoriť o veciach, za ktoré je vďačná. Za ktoré je vďačná práve jemu. Zaregistrovala som len pár slov, no myslela som na to ešte veľmi dlho.
Keď sme šli večer spať a muž, o ktorom hovorím, že je ten pravý, zaspal skôr než ja, začala som si v hlave dávať dokopy veci, za ktoré by som mu mohla poďakovať tiež.
Nie sú to samozrejmosti
Len málokedy sa zamyslíme nad tým, čo pre nás naša polovička robí, aj keď by možno nemusela. I keď niektoré veci patria do každého vzťahu, nie sú to samozrejmosti. V kolobehu života na to často zabúdame a len niekedy prídu momenty, ktoré nás prinútia uvedomiť si to. Pripomenúť si, že za to máme byť vďačné. Pre mňa to bol ten večer a ten starší pár.
Otočila som sa k nemu a v hlave sa mi vynorilo množstvo spomienok, množstvo veľkých krásnych snov, ktoré sa nám splnili, maličkostí, ktoré nás sprevádzajú každý deň. Tisla sa mi slza do očí, pretože som pochopila, že som našla šťastie v láske. A nikdy za neho neprestanem ďakovať. Ak by sa v tej chvíli zobudil, hneď by som na neho vysypala, čo som mala na srdci.
Poďakovala by som za to, že to so mnou tak dlho vydržal, aj keď viem, že ja som tá, s ktorou to nie je vždy jednoduché. Za to, že ma vie rozosmiať vo chvíli, keď vo mne vrie zlosť, že ma pohladí, keď sa cítim byť bez nálady. Ďakujem mu, pretože ma počúva, keď chcem, aby skutočne počúval. A že je ticho v tej pravej chvíli. Je tu pre mňa, nech ho poprosím o čokoľvek.
Je mi priateľom, radcom, milencom. Je všetkým tým, o čom som snívala ako malá, aj keď som si počas dospievania myslela, že to boli len naivné sny. Viem, že naše spoločné dni občas vyzerajú, ako keby sme zabudli na tú zamilovanosť, no ona sa ukazuje práve v tom, ako nám to ladí. V tom, že tvoríme skvelý tím a ja viem, že presne za toto chcem byť naozaj vďačná.
