Máš pocit, že si vo vzťahu niekedy „pod papučou“ alebo sa kvôli tomu smejú práve z tvojho partnera? Aj keď sa z takéhoto vzťahu robia žarty a ľudia nechápavo krútia hlavami, nie vždy ide o niečo, čomu by sa malo nadávať do zlého. Všetko má totiž svoje hranice.

Kedy je človek vlastne pod papučou? Vtedy, keď sa zdá, že dvojica nemá rovnaké slovo a rešpekt, ale dominantnejší je iba jeden z nich. A to až tak, že priam svojej polovičke rozkazuje, čo má alebo nemá robiť, s kým sa stretávať, kam (ne)chodiť. Vlastne, rozhoduje o všetkom a vždy má posledné slovo.

Medzi prirodzenou dominanciou a slepým presvedčením, že do partnera sa treba starať, ako keby bol nesamostatným jedincom, je veľmi tenká hranica.

Vtedy si treba uvedomiť, že vzťah je o dvoch ľuďoch. Ak má jeden z toho druhého priam až strach a prichádza kvôli nemu o vlastný život, je to naozaj cez čiaru. Iné je to vtedy, ak je ten menej dominantný človek takej povahy, že vedľa seba potrebuje mať silnejšieho partnera. V tom prípade môžu byť obaja naozaj spokojní s tým, ako to u nich doma funguje.

Avšak, akonáhle má jeden z nich pocit, že je vo vzťahu utláčaný, aj keby to bol čo i len ten najmenší náznak niekde v hĺbke duše, potom to nie je skutočná láska. Tá by si totiž nikdy nedovolila milovanému človeku akokoľvek ublížiť.

Veľkú rolu tu môže zohrávať aj žiarlivosť, kvôli ktorej môžu vznikať zákazy a príkazy vedúce k utláčaniu partnera. Aj ona musí mať isté zdravé hranice, inak zničí životy obom. Našťastie, na nej a na dôvere sa dá stále spoločne pracovať.

Treba si však zapamätať iba jedno: partner nie je moje dieťa a nemôžem mu riadiť život. Nerob mu to, čo by si sama neakceptovala, nechaj mu vlastnú slobodu, ktorú rovnako potrebuješ. Nebuď tou, ktorej sa má báť, ale tou, ktorú má milovať.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.