Začalo to nevinne. Mali z nás byť kamaráti. Mali sme sa občas stretnúť na párty, prehodiť pár slov pri bare a pretancovať celú noc. Obaja sme vedeli, že je nesprávne čokoľvek si začínať. Ale z času na čas, si tým prejde každý. Tými namotávkami a krátkodobými stretnutiami, ktoré majú iba vyplniť čas.
Ale toto bola až príliš nebezpečná hra. Hra, v ktorej boli nastavené pravidlá presne. Nezamilovať sa, nevkladať do toho city a ani žiadne nádeje. Pravidlá, ktoré sme my porušovali, každú spoločne strávenú noc. Niečo medzi nami bolo iné, niečo nás nútilo pokračovať v tom, čo robíme. Už nešlo o párty, o flirt. Už v tom boli city. Neustále si premietam všetky naše bozky. Vidím tvoju tvár, ktorú už poznám dokonalo. Tvoju mäkkú pokožku, každý jeden pór, dokonalé mihalnice a neskutočne krásny úsmev.
Vidím aj to, ako si vždy hryzneš do pery tesne predtým, ako sa ma chystáš pobozkať. Cítim tvoj dotyk na mojom tele, cítim ho, aj keď momentálne pri mne nie si. Zvykneš mi hovoriť, že so mnou je všetko iné. Neviem, čo tým presne myslíš, ale páči sa mi tá myšlienka. Viem, že si začal na mňa, na nást myslieť, ale nemôžeme to riskovať. Musíme tomu odolať. Musíme to v nás popierať, aj keď to cítime inak. Lebo tento vzťah by bol odsúdený na zánik.
Vzťahy majú začínať vážnejšie, ako pozvaním na drink na diskotéke, od muža, ktorý sa už o hodinu na to snaží dotknúť tvojich pier. Láska je niečo krásne, vzácne a oplatí sa o ňu bojovať rovnako, ako sa oplatí bojovať o muža či ženu, ktorá sa úprimne a do hĺbky snaží spoznať ťa. Ale toto je ten proces, ktorý sme my vynechali. Či je to spôsobené slobodou, ľahkovážnosťou, alebo tými vodkami, vieme jediné, a to, že naše city by mali byť také silné neustále, nie iba keď sme na dne pohára. A tam ťa aj nechám, ako spomienku na noci, kedy bol alkohol a párty odpoveďou na všetko. Lebo svoje skutočné šťastie nájdem mimo klubu. Preto sa mi viac neozývaj, pokiaľ máme byť iba „pár“ na víkend. Verím na lásku, nie na namotávku.
