Rozchod je vraj to najhoršie, čo sa ti môže v láske stať. Ale čo ak to zlomené srdce bolí aj vtedy, keď si ešte stále po jeho boku? Čo ak ide o vzťah bez lásky, v ktorom tvoje vnútro kričí od smútku? Je to tak, nie každý vzťah je založený na čistom a úprimnom cite. A už vôbec nie takom, ktorý je obojstranný. Je to, ako keby si pomaly umierala.
Umiera tvoja duša, ktorá nenašla svoju spriaznenú polovičku. Chcela by sa jej chytiť a nabiť sa energiou, ale ten, na ktorého sa pozeráš, v sebe tú druhú nenosí. Tvoje srdce chladne, pretože sa mu nedostáva toľko lásky, koľko bolo doteraz ochotné rozdávať. Tvoje oči plačú, pretože človek po tvojom boku nie je ten, ktorý v nich vie rozpáliť iskričky.
Vzťah bez lásky je len divadlo, v ktorom herci trpia
Vy dvaja ste tí herci. Ale kto vám platí za to, aby ste v tom pokračovali? Čo stojí za to, aby ste ostávali namiesto toho, aby ste šli každý vlastnou cestou za šťastím? Nič nie je takým (a tým) dôvodom, ktorý by mal pri sebe držať ľudí, ktorí k sebe nepatria. Žiaden majetok, roky, ale ani deti na to nie sú výhovorkou. A už vôbec nie strach z budúcnosti. Strach z toho, že budeš navždy sama.
Na tomto svete má každý právo na lásku. Takú skutočnú. A ak ju práve vo svojom vzťahu nezažívaš, tak to nie je ten, ktorému zazvoní šťastný koniec. I keď ty by si chcela, jednostranná láska to nezachráni. Zaslúžiš si pozornosť, podporu, rešpekt i dôveru. Zaslúžiš si všetko po čom si vždy túžila. Partnera, ktorý ti každý deň bude dokazovať, ako si ťa váži. Skutkami, nie len slovami.
Vzťah bez lásky nie je vzťah. Je to klietka, v ktorej strácaš dni, šťastie, nádej. Je to len ilúzia niečoho, čo nikdy nebude naplnené tou správnou podstatou. Je to niečo, čomu by si mala dať ihneď zbohom a zachrániť sa. Pre vlastné dobro, pre vlastnú budúcnosť, ktorá si pre teba pripravila niečo lepšie.
