Kým si bol sú­čas­ťou môjho ži­vota som si ne­ve­dela pred­sta­viť čo i len je­den deň bez teba. Ne­do­ká­zala som si pred­sta­viť, že sa bu­dem každé ráno pre­bú­dzať s po­ci­tom, že mi ráno ne­na­pí­šeš dobré ráno, ne­bu­deš mi svo­jimi sprá­vami ro­biť spo­loč­nosť každý deň, ne­prí­deš za mnou každý ve­čer. No dnes to už do­ká­žem.

Za­čia­tok je vždy ťažký no nie? Prvú noc som ne­ve­dela spať, prvý deň jesť nie to ešte roz­mýš­ľať nad nie­čím iným ako nad te­bou. V slú­chad­lách mi hrali stále pes­ničky, ktoré mi ťa pri­po­mí­nali. Nie som ten typ člo­veka, čo by ob­se­del na mieste alebo ča­kal, čo mu pod ruky spadne aby s tým mo­hol za­čať pra­co­vať. Prišli na rad men­šie dep­re­sie. Pr­vých pár dní to bolo veľmi ťažké, no po kaž­dej búrke vždy na­ko­niec vy­jde slnko. Za­čala som sa na veci po­ze­rať inak. Ob­klo­po­vať sa ve­cami, ktoré ma ro­bia šťast­nými, či po­čú­vať hudbu, pri kto­rej som ne­mys­lela na naše spo­ločné spo­mienky.

pe­xels.com

Dnes sa na veci ne­po­ze­rám tak skep­ticky. Nie­kde ma tá bo­lesť po­su­nula. Uve­do­mila som si, že nie všetko zlé ne­môže byť ešte hor­šie. Všetko sa deje tak ako sa má. Ob­čas sa pri­stih­nem ako po­čas dňa moja my­seľ za­blúdi k tebe, ale už to nie je také časté ako pred­tým. Pre­stala som pla­kať kvôli tomu, že tu nie si, že si navždy od­išiel. Je mi dobre. Som šťastná a vďačná za to, čo mám a ve­rím, že raz príde aj to na čo ča­kám a čo si mi ty ne­mo­hol dať. Ro­biť to čo ma baví a za­mest­náva je podľa mňa jedna z vecí, ktoré ma za­čali na­pĺňať a na­pĺňajú ma vždy vtedy, keď si mys­lím, že veci ne­majú zmy­sel.
Pre­tože ako sa ho­vorí:

Nie každý člo­vek ostane navždy a my mu­síme stále krá­čať ďa­lej a byť im vďační za to, čo nám dali.“ – Som ide­a­lista.

pe­xels.com

Prejde to a všetko bude fajn, veta, kto­rou som sa zo za­čiatku mu­sela kla­mať, aby som sa dr­žala nad vo­dou, dnes sa už ne­mu­sím pre­svied­čať, že všetko bude fajn, pre­tože všetko je fajn. Na­učila som sa vá­žiť si samú seba, vá­žiť si ľudí, ktorý pri mne stoja, usmie­vať sa a te­šiť sa z ma­lič­kostí, ktoré ku mne pri­chá­dzajú každý deň. Možno by som bola šťast­nej­šia po tvo­jom boku, alebo som si to as­poň pred­tým mys­lela a preto som sa na­učila byť šťastná bez teba. Ni­kto v tvo­jom ži­vote nie je sa­moz­rej­mos­ťou a aj naj­lepší pria­teľ, kto­rého te­raz máš tu za rok ne­musí byť, práve preto, je lep­šie sa s týmto ve­cami zmie­riť. Čím skôr tak uro­bíš, tým skôr ti bude lep­šie. Sa­moz­rejme prídu dni, keď bu­deš mať po­cit, že mu­síš vy­to­čiť to číslo, že mu­síš za­vo­lať tomu člo­veku, no stále je to len po­cit.

Viem, že môj ži­vot sa te­raz zme­nil, ale som takto šťastná a za všetku bo­lesť, ktorá ma po­su­nula nie­kde inde som vďačná. 

Komentáre