Ach láska.
Prečo to musí tak bolieť? Prečo mi teraz stekajú slzy po tvári? Opäť. Vždy, keď sa lúčime, vždy, keď spolu dovoláme. Áno, ja viem. To rozhodnutie bolo na mne. A ver mi, že sa to snažím zvládať. Snažím sa myslieť na to krásne, čo bolo, a čo ešte len bude. Ale som iba žena, ktorá sa snaží každé ráno vstať, nasadiť výraz, že je všetko v poriadku, že som neplakala celú noc a nepísala tieto slová.
Chýbaš mi. Viac ako inokedy. Nepýtaj sa ma prečo. Sama som na odpoveď zatiaľ neprišla. A možno áno. Keď vidím ľudí, veľmi veľa ľudí okolo seba ako sa držia za ruky, objímajú, bozkávajú, hľadia si do očí. A ja viem, že práve toto teraz nemôžem mať. Ja som si vybrala niečo iné. Príjemnú bolesť. Aj keď to nie vždy tak vyzerá. A nechcem, aby si si to dával za vinu. Nie je to tvoja ani moja vina. Každý má prekážky. A my ich máme hneď niekoľko. Ale ja tie prekážky preskočím a budem bojovať zato, čo milujem. A to si ty. Preto sa nečuduj, keď chcem byť čo najviac s tebou, aj keď to nie je vždy ľahké. Častokrát som unavená, nevyspatá.
Zobraziť celú galériu (2)Ale je to niečo iba dočasné. Pretože viem, že raz to skončí, a my budeme už navždy spolu. Spolu sa prebúdzať, spolu zaspávať. Len to chce čas. Nečakala som, že nám to tak dlho vydrží. Bolí to. Každý jeden deň to cítim. Tú úzkosť, ten strach, plač. Ale aj šťastie, energiu, smiech a lásku. Každé sa s každým mieša. Neviem čo bude zajtra, alebo o mesiac či rok. Párkrát si predstavujem ako ma čakáš. Chytíš ma za ruku a odídeme spolu preč. Ale my sa to snažíme nahrádzať na inom mieste, ktoré sa stalo mojim druhým domovom. Kde sa cítim slobodná, bez starostí, bez strachu.
Zobraziť celú galériu (2)Určite vidíš, ako sa na všetko pozerám, ako zrazu začnem vnímať inak svet. Pretože tam stojíš pri mne, a mne už nič nechýba. Takže áno. Ja budem radšej znášať tú bolesť, s ktorou sa mi zle dýcha ako prísť o teba. Dúfam, že si pamätáš, čo som ti raz povedala. Ja keď sa zamilujem, zamilujem sa celým srdcom. Nie na týždeň ani mesiac.
Pretože si jediná osoba, o ktorú navždy budem stáť.
