Po­chá­dzam z dob­rej ro­diny, mám vzde­la­nie, ktoré do­sia­hol v mo­jom veku má­lo­kto a  úspešná som aj po pra­cov­nej stránke.

Vždy som bola silná a cie­ľa­ve­domá a ne­ne­chala som sa zviesť zo svo­jej cesty. Mala som plány a ide­ály.  No najmä som si ho­vo­rila, že „mne“ sa ta­kéto niečo ne­môže ni­kdy stať. A možno práve preto sa mi to stalo.

Na za­čiatku sa všetko za­čína pek­nými slo­vami, po­hľadmi a ni­kdy ne­kon­čia­cimi do­tykmi. O to viac, že muž, ktorý o Vás pre­javí zá­u­jem je nad­mieru šar­mantný, po­zorný a na prvý po­hľad púta zrak tak­mer kaž­dej ženy. Rov­nako tak upú­tal aj mňa.

pe­xels.com

Stretli sme sa a na prvý po­hľad sme si padli do oka. Bola som za­mi­lo­vaná a pár me­sia­cov som lie­tala v ob­la­koch. Až tak, že sig­nály, že s týmto člo­ve­kom nie je a ne­musí byť niečo v po­riadku, som pre­hlia­dala.

V na­šom vzťahu bola až do po­sled­ného mo­mentu veľká vá­šeň, asi viac, ako láska. Bola to ako ni­kdy ne­kon­čiaca vzá­jomná zá­vis­losť.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Li­cho­tilo mi, že má zrazu o mňa, nie­kto ako „on“ zá­u­jem, chce o mne ve­dieť všetko, volá mi každú ho­dinu, a tak veľmi zrazu nie­komu chý­bam,  keď s ním nie som. Bol pre mňa mo­jím „homme fa­tal“.

No prí­lišný zá­u­jem dru­hej strany môže byť klam­li­vým. Pek­ným a li­cho­ti­vým je do mo­mentu, keď si uve­do­míte, že zrazu strá­cate pred­stavu o svo­jom vlast­nom ži­vote a svo­jej vlast­nej iden­tite, ktorú po­tlá­čate na úkor tej dru­hej strany.

Po­stu­pom času som zis­ťo­vala, že on mo­hol všetko a ja nič, alebo len niečo.  Vi­del pre­dov­šet­kým seba a svoje vlastné po­treby a mal vlastné pred­stavy o na­šom spo­loč­nom ži­vote. Po ur­či­tej dobe som sa v jeho ži­vote cí­tila ako jedna z vecí, ktoré má doma iba po­lo­žené na po­ličke a po­u­žije ju iba keď ju po­tre­buje.

A tak po­stu­pom, keď mu ne­bolo vo všet­kom vy­ho­vené, na­stalo ob­do­bie roz­cho­dov a ná­vra­tov. Vždy pod zá­mien­kou, že som je­diná, ktorá môže na­pl­niť jeho ži­vot.  A preto by som sa mala ko­nečne vzdať ce­lej svo­jej mi­nu­losti a byť navždy iba s ním. „Pat­rím im (jeho ro­dine)  a nie iným“ ho­vo­rie­val .

unsp­lash.com

A ja som vždy po­vo­lila a vrá­tila sa k nemu, hoc po­sled­ný­krát už pod ná­tla­kom, a to tým naj­ma­ni­pu­la­tív­nej­ším spô­so­bom, ktorý vo mne vy­vo­lá­val strach a strašný po­cit viny. Dô­ka­zom jeho lásky ku mne, bola jeho vy­hrážka na sa­mov­raždu.  Po tre­ťom ná­vrate som ve­dela, že ne­mô­žem od­ísť,  no viac ani ostať.  Oboje bolo pre mňa rov­nako ne­pred­sta­vi­teľné. Do vzťahu som sa  sna­žila dá­vať úplne všetko, no zá­ro­veň som sa sna­žila zo­stá­vať ra­ci­onál­nou a vy­rov­na­nou v roz­hod­nu­tiach, ktoré budú na­sle­do­vať.

V sku­toč­nosti som si ani ne­uve­do­mila, že som sa stala obe­ťou psy­chic­kého ná­sil­níka. Ty­rana. Ma­ni­pu­la­tív­nym sprá­va­ním som sa po­stupne do­stala do rúk člo­veka, ktorý pre­vzal kon­trolu nad mo­jím vlast­ným ži­vo­tom a roz­hod­nu­tiami.

Pre­sved­čil ma, že som vinná. Sa­moz­rejme za všetko. Aj za ne­zav­retú zubnú pastu či zle po­lo­žený ute­rák po spr­che. A tak deň za dňom som sa cí­tila hor­šie a hor­šie. Moje telo ma bo­lelo,  aj keď mod­riny na­vo­nok vi­dieť ne­bolo.

A tak bez kúska citu či emó­cie boli na stole ne­us­tále urážky, zha­dzo­va­nie mo­jej osoby, mo­jej vlast­nej práce, ako aj úsi­lia vy­na­lo­že­ného do vzťahu, rov­nako tak časté oso­čo­va­nie pred jeho vlast­nou ro­di­nou. A ja som po­kra­čo­vala v kaž­do­den­nej snahe zme­niť sa a byť lep­šou a lep­šou a tak pre neho do­ko­na­lou. Ča­kala som a na­ozaj ve­rila, že príde zmena. Tá po­zi­tívna. No ona ni­kdy ne­prišla.  K zis­te­niu kru­tej re­a­lity mi po­mohla až od­borná po­moc. Či som ju vy­hľa­dala skoro alebo ne­skoro,  o tom je te­raz už zby­točné ho­vo­riť.

unsp­lash.com

Ne­priala by som ni­komu ko­niec, aký sme mali my dvaja. Ne­vy­hol sa straš­ným vy­hráž­kam, hru­bým na­dáv­kam a há­dza­ním viny za roz­pad nášho vzťahu iba na mňa, ne­hľa­diac na tie jeho vlastné. Bez snahy viesť nor­málny dia­lóg. Bol plný ne­ga­tív­nych emó­cií, bez kúska po­kory. Ku koncu už z oboch strán.

Táto skú­se­nosť ma však na­učila mno­hým ve­ciam a s od­stu­pom času som vďačná za každý je­den deň pre­žitý v tomto vzťahu.

Na­učila ma byť opatr­nou a obo­zret­nou. Najmä, že po­treba vní­mať sig­nály od pr­vého mo­mentu.  Vší­mať si po­zorne pre­javy, po­stoje a sprá­va­nie toho dru­hého a to nie len sme­rom k Vám, ale aj sme­rom k oko­liu. Ak tam niečo ne­sedí, ne­treba žiť v se­ba­klame, že ten druhý člo­vek sa zrazu zmení. Pre­tože títo ľu­dia sa ne­me­nia. Ibaže by oni sami chceli a mali sku­točný zá­u­jem a vôľu zme­niť sa.

Za žiadnu cenu a za žiad­nych okol­ností sa ne­treba vzdá­vať svo­jej vlast­nej ľud­skej dôs­toj­nosti a se­ba­úcty. Ne­o­platí sa žiť v ne­zdra­vom vzťahu,  po­tlá­čať a pri­far­bo­vať si re­a­litu s od­ka­zom na pekné mo­menty, ktoré boli a už nie sú. Re­a­litu  treba pri­jí­mať takú, aká je.

V mo­mente, keď zis­títe, že sa ne­cí­tite vo vzťahu slo­bodne, že viac ne­mys­líte na seba, ale ro­bíte všetko už iba preto, aby ste vy­ho­veli tomu dru­hému a pre­sta­nete mys­lieť na to, kým ste vy sama, treba za­stať a za­mys­lieť sa.

Keď niečo ro­bíte denne so stra­chom, aby ste toho dru­hého ne­na­hne­vali a vy­hli sa tak po­ni­žo­va­niu, kriku, alebo hád­kam, že opäť raz ste niečo uro­bili zle, alebo sa vy­hý­bate ne­us­tá­lemu  od­su­dzo­va­niu a ne­po­cho­pe­niu za niečo, čo si vlastne ani ne­za­slú­žite, je ne­vy­hnutné uro­biť hrubú čiaru, ute­kať a viac sa ne­ob­ze­rať za tým, čo bolo.  Strach, ag­re­sia či hnev do vzťahu dvoch ľudí ur­čite ne­pat­ria.

unsp­lash.com

Rov­nako treba pri­jať aj sku­toč­nosť, že člo­veka jed­no­du­cho ne­zme­níte, aj za cenu, že ho navždy stra­títe.

Ja som svoj po­koj v duši už na­šla. No až po tom, ako mi na­pí­sal, že za­čína novú etapu ži­vota, do kto­rej ja už ne­pat­rím. Na­šiel si novú vec,  „ob­jekt“,  ktorý sa mu ne­vzop­rie. Nie tak ľahko a možno až po čase, ak na to ona sama vô­bec bude mať dosť sily a ener­gie.

V dneš­nej dobe sa usta­vične opa­kuje a spo­chyb­ňuje exis­ten­cia sku­toč­nej ľud­skej lásky.  Verte však, že ona exis­tuje. Je da­rom srdca a ne­kla­die žiadne pod­mienky.  Láska vo všet­kom, čo robí, myslí pre­dov­šet­kým na toho dru­hého. Nie sama na seba. A nejde mys­ľou, ale iným ka­ná­lom.

Ve­rím, že v ži­vote člo­veka sa nič ne­deje ná­ho­dou. Každá žena by mala mať mož­nosť mi­lo­vať a byť sku­točne mi­lo­va­nou. No všetko má svoj čas a svoje miesto. Preto treba mať na pa­mäti, že každá, aj tá naj­bo­lest­nej­šia skú­se­nosť nás nie­kam po­su­nie.

Ako­koľ­vek Vám nie­kto ub­lí­žil, od­pus­tite. Iba vtedy ho „pus­títe“ zo svojho srdca, mysle aj ži­vota a vy­tvo­ríte pries­tor pre nie­koho, kto Vám dá lásku, ktorú si na­ozaj za­slú­žite.

Ne­treba sa báť od­chodu a ani po­čia­toč­nej sa­moty. Jed­no­du­cho ísť svo­jou vlast­nou ces­tou a byť pri­tom sama se­bou. A pri­tom všet­kom ne­za­bú­dať, že dô­le­ži­tej­šie je, kam sme­ru­jeme, ako to, od­kiaľ sme prišli.

Komentáre