Keď na hodinkách vidíš čas z rovnakých číslic, napadne ti len jedno – niekto na teba myslí. O level ďalej si vtedy, keď si ideš podľa abecedy vypočítať, na aké písmeno sa meno dotyčného začína.
Svrbí ťa nos? Rýchlo požiadaš človeka pri tebe, aby sa poškriabal za ten svoj aj on. Veď ak by to neurobil, mohli by ste sa pohádať. A nechceš riskovať, že sa to kvôli nosu stane.
Kúpila si si balíček cukríkov a ako prvé ich vytriediš podľa farby. Už ako dieťa si to tak robila, pretože si si najlepšiu farbu nechávala na koniec. Teraz ich už ani inak nevieš zjesť.
Ak ti vypadne mihalnica, veríš, že ti prinesie šťastie, ak ju získaš v „súboji“ s niekým, kto je práve vedľa teba. Vaše prsty rozhodnú, na koho sa to šťastie usmeje.
Keď niekde vidíš policajtov, vnútorne znervóznieš, aj keď nie je dôvod na to, aby ťa za niečo zadržali. Nuž, keby ťa rodičia toľko nestrašili, že ich na teba zavolajú, ak nebudeš poslúchať.
Keď ideš v aute ako spolujazdec, ponoríš sa do myšlienok tak, že si predstavuješ vlastné scenáre situácií, ktoré sa nikdy nestali ani nestanú, no užívaš si tie predstavy.
Ak máš po ruke časopis a pero, máš veľkú chuť nakresliť niekomu na tvár fúzy. Častokrát jednoducho ani neodoláš.
