Každý deň sa na seba pozeráme. Stojíme pred zrkadlom a pozeráme sa na seba keď sa češeme, keď sa maľujeme, keď sa obliekame. Hoci mlčíme, naše telo nemlčí.

Vždy sa na seba pozrieme. Málokedy sa pozrieme do tváre a zazrieme tam časti jednej ženy, ktoré ju tvoria. Táto žena sa skladá z niekoľkých. Najskôr tam uvidíme slečnu, dámu, ktorá je so svojím životom spokojná. Žije život prítomnosťou. Prijíma všetko, čo príde a zvláda všetky prekážky a povinnosti, no často zabúda na seba. Žije prácou, žije povinnosťami. Chce, aby bolo všetko v poriadku a aby všetko stihla. Aby boli všetci spokojní. Nesťažuje sa. Žije život prítomnosťou. Nepozerá vpred.

Po minúte uvidíme rozčúlené dievča, ktoré nevie, čo má robiť a potrebuje zmenu. Dievča nie je celkom spokojné s tým, čo má. Chcela by viac. Pozrieme sa do očí a vidíme tam levicu. Levicu, ktorá si užíva život spôsobom, že potrebuje rozptýlenie. Chce sa len zabávať. Život neberie vážne. Má rada spoločnosť a neznáša pravidlá. Jej život je jeden film, v ktorom má hlavnú postavu. V ktorom nemusí nič a môže všetko. Potom zazrieme v očiach lásku dievčaťa, ktoré je práve zamilované a vidí svet optimisticky. Tancuje, smeje sa, spieva si, rozpráva, užíva si život. Smeje sa a zároveň plače. Objavuje v sebe svoje emócie.

Pozrieme sa na vrásky, či vážnu tvár a zbadáme tetu, ktorá sa cíti staro. Už je príliš stará na všetko. Už by mala byť zabezpečená. Má výčitky. Mala by mať rodinu, deti. Vyčíta si, kde sa stala chyba, prečo tak pohotovo reaguje na všetko. Nevie, čo urobila zle. Privádza ju to do stavu depresie. Je nešťastná. Kladie si otázku, prečo je stále na tom istom, prečo to nefunguje. Čo mala urobiť inak? Rozjíma.

Si každou jednou tvárou a časťou týchto žien. Možno si nezažila všetky časti, ale 2 z nich určite. Možno sa ešte len hľadáš. Môžeš zmeniť svoj postoj. Môžeš si vybrať či chceš byť levicou, ktorá si chce život len užívať, alebo zamilovanou ženou, ktorá je šťastná, či tetou, ktorá rozmýšľa nad svojím životom a ďalším krokom.

Pozri sa do zrkadla a skús nahliadnuť do tváre, ktorá ti odzrkadľuje svoj postoj. Usmievaš sa? Plačeš? Uvažuješ? Všetko je v poriadku. Žena si musí prejsť dlhou cestou, aby našla svoje ja a aby jej svoje ja otvorilo oči a našepkalo, ako sa skutočne cíti. Keď sa nás niekto opýta, ako sa máme, väčšina nahodí úsmev a odvetí „dobre, v pohode“. Lenže často to tak nie je. Zakrývame svoje skutočné pocity a bojíme sa ich dať von, dokonca aj vtedy, keď sme zaľúbené. Obávame sa reakcií, obávame sa názorov a okolia. Sme opatrné.

Deje sa to z jedného dôvodu. Nechceme sa sklamať a nechceme svoj život premárniť. Preto sme opatrné, citlivé. Preto si často vyberáme najľahšiu cestu bytie v samote.

Pozerám sa do zrkadla a vidím ženu, ktorá chce mať život pod kontrolou. Chce mať toho svojho miláčika, ktorého zbožňuje, chce mať rodinu a dom so záhradou. Avšak má obavy, preto niekedy cúva a vidí v sebe plaché dievčatko. No potom na ňu skríkne teta, ktorá ju vedie vpred, aby sa nebála a kráčala aj tŕnistou cestou. Pretože risk je niekedy zisk. Pretože je silná a zvládne všetko. Pretože nedokáže a nevie byť sama. Pretože jej to všetko chýba. Pretože sa chce posunúť vpred. Aj keď urobí krok vzad spomenie si na tetu, ktorá je nešťastná a to ju posunie.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.