Žačiatok.
Život.
Koniec.
…a presne takto chcem začať tento článok.
Niekedy sú v živote veci, ktoré keď povieme, niektorí ľudia môžu pochopiť inak.
Ktoré nás neskôr mrzia. No ja tu dnes stojím s hlavou hore a nič NEĽUTUJEM!
Veď prečo by aj človek mal mať ľútosť? Keď v určitom období svojho života to presne chcel, videl to ako riešenie.
Život je vzácny a veľakrát si to neuvedomujeme.
Niektoré veci sa vysvetliť nedajú a ani slovo PREPÁČ ich nezmení. Jednoducho veci sa dejú neustále.
Niektorí ľudia Vás budu nenávidieť, iní milovať, daľší budu mať na tvári masku a budú meniť svoje správanie ako sa im to hodí.
Budú sa o Vás zaujímať nech robíte čokoľvek – avšak v ich očiach budete navždy mať svoje postavenie podľa ich mienky, ktorú možno nezmeníte a ani sa o to nesnažme.
Jedna časť teba ich možno bude nenávidieť pre niečo a druhá časť ich bude mať rada a priať si byť ako oni.
“ Aj ten najodolnejších človek má v srdci struny, ktoré ho rozochvejú, akonáhle sa ich dotknete. Aj človek nadobro rozvrátený, ktorému je život i smrť pre smiech, prestáva s niektorými vecami žartovať. „- E.A.Poe
Sú ľudia, ktorí povedia, že ste skvelí herci a viete hrať pretvárku, pretože si nemyslia, že by ste mohli povedať niečo na rovinu a aj to je v poriadku.
Povedia o Vás, že ste falošní, no komu ste nepomohli, keď ste videli, že to potreboval?
„Faloš nie je zlá vlastnost, je to len maska, ktorá zakrývá našu slabosť.“
Dokázali by ste pomôcť aj človeku, ktorý bol alebo je Váš nepriateľ ak by bol v núdzi?
Načo sa tu hráme, keď sa v zuboch máme?
Načo sa tu neznášame, keď sme kedysi boli pre seba tí jediní?
Načo to všetko predstierame a provokujeme, keď aj tak neveríme niektorým ľudom ani Ahoj.
Prečo majú niektorí ľudia za potreby stále riešiť minulosť a veci v nej?
Prečo sa človek topí, keď sa učil plávať?
A nakoniec Vás ten človek absolútne nezaujíma, ale sledujete jeho každý pohyb.
Utekáme zbesilo pred sebou, skrývame veci a svoje pocity.
Bojíme sa ukázať našu slabú stránku.
A zabúdame na ľudskosť.
Prečo máš potrebu potom rozprávať a donášať na druhých?
Každý robíme chyby a snažíme sa žiť svoj život najlepšie.
Učíme sa z chýb a posúvame sa, občas zídeme z cesty a potom sa opäť vrátime na tu správnu.
Sme akí sme, ale sme ľudia- nie sme bez chýb.
„Nikdy nedovoľ minulosti, aby ti zničila budúcnosť!“
Je neskoro večer 23:11 mala by som si niečo želať, no ja premýšľam nad slovami, ktoré by som chcela povedať .
„Môžeme si popriať len šťastie,
a zabudnúť obaja na zlé.“ – Kali
I keď pravda je, že človeku sa ľahšie rozpráva v zlom o druhom ako v dobrom.
No chce to odvahu, mať voči tej druhej osobe rešpekt.
Niektoré veci v živote musí človek zažiť. Sú to veci o ktorých sa rozprávať nedá.
To sú tie veci, ktoré nám spravili hlboké rany, tie veci , ktoré , keď sa nám rana otvorila nám ju zašili znovu a ostali nám tam štichy, ktoré bolia až kým nám ich nevytiahnu, ale občas ten štich praskne a musia nám ho zašiť znovu až kým tam neostane jazva.
Nikdy to nie je zlý život, je to len zlý deň.
Bojujeme o dokonalosť.
Raz mi niekto povedal, že : “ Oh, Ty vždy vieš, čo máš povedať “
Pravdou je, že ja to neviem.
Hovorím len to, čo považujem za vhodné.
„Nie to, čím si si prešla ťa definuje: to už nezmeníš, ALE to čo urobíš ďalej. „
Ľudia budú vždy „rozprávať“ … veď to by neboli ľudia keby to nerobili , nie?!
Každý z nás sa má ešte veľa učit, tak ako aj ja alebo ty.
Nabudúce, keď budeš chcieť niekomu niečo vyčítať, spomeň si ako by si sa ty cítil, nemáš jeho topánky, tak toho človeka nechaj tak.
No vždy buď rada ak dostaneš možnosť sa učiť od niekoho lepšieho, niekoho kto sa nebojí povedať pravdu do očí, kto sa nebojí mi povedať, že vie určité veci .
Pravde neutečieme, ale môžeme sa jej pozrieť do očí.
Veď aj ticho je tak veľa vravné.
„Mám sa dobre a budem sa mať ešte lepšie, pretože viac ako štastie druhého nenaštve človeka neprajného“
Ďakujem Ti – i keď žiadne slová nikdy nevyjadria to, čo som pochopila…
„Ber od života, čo ti dal: radosť, bolesť, lásku, však život je len karneval, v ňom stokrát meníš masku.“-W.Shakespeare