Ešte ťa ne­po­znám. Ne­viem, kde si, čo ro­bíš, ani koľko máš ro­kov a či si sa už vô­bec na­ro­dil. Ne­viem, akej farby sú tvoje oči pri ran­nom slnku, ani v prítmí svie­čok. Ne­viem, aké je tvoje ob­ľú­bené jedlo ani to, ako znie tvoj smiech.

Ale z času na čas, ob­čas dosť často, sa ti v du­chu pri­ho­vá­ram. Pre­mýš­ľam, aký asi bu­deš pri mne a aká bu­dem ja pri tebe. Pred­sta­vu­jem si, že do seba za­pad­neme ako puzzle, zrazu všetky tiene padnú za nás a pred nami budú len vr­choly, ktoré bu­deme chcieť zdo­lať spolu. Ruka v ruke, s úsme­vom na pe­rách a s vie­rou, že sme presne tam, kde máme byť. Moja láska bude tvoja a tvoja láska bude moja. Už ne­bu­dem to na­ivné diev­čatko a ty ne­bu­deš ten drzý chla­pec. Zrelí a pri­pra­vení na bu­dúc­nosť, po­u­čení mi­nu­los­ťou, uží­va­júc si prí­tom­nosť.

845d44513014f976acf9f641f25585bb

foto: pin­te­rest.com

Viem, že te­raz ťa ešte stret­núť nech­cem a ani ne­mô­žem. Mu­sím sa pri­pra­viť, na­učiť a spoz­nať. Mu­sím si byť sama se­bou istá, že bu­dem tvoj spa­si­teľ, an­jel, pl­no­hod­notná par­tnerka, pria­teľka a man­želka. Všetko, čo sa stalo a všetko, čo sa ešte stane kým sa stret­neme, nás pri­praví byť čo naj­lepší je­den pre dru­hého. Viem, že už ne­bu­deme hla­vou v ob­la­koch ako pri na­šich pr­vých lás­kach. Viem, že už nám ne­bude zá­le­žať na tom, že ja mám väčší za­dok a ty ne­vieš po­ve­dať „R“. Viem, že naše by­tie bude zrkad­lom sú­zvuku na­šich duší.

Mám te­raz do­sta­tok času na to, aby som spoz­nala, čo je vo mne a čo ti viem po­núk­nuť. Mám do­sta­tok času spoz­nať sa a mať sa rada, aby si po­tom, ne­skôr, mal ty rád mňa.

tumblr_o00v2h7u1f1qez43mo1_500

foto: na­po­le­on­four.com

Bu­dem tá, ku kto­rej sa bu­deš s ra­dos­ťou po­náh­ľať. Tá, na ktorú po­mys­líš ráno a s kto­rou bu­deš za­spá­vať ve­čer. Bu­dem pri kaž­dom tvo­jom páde i vzo­stupe, pri kaž­dom šťastí i strasti, vždy pri­pra­vená dr­žať ťa nad vo­dou. A to, čo dám ja tebe, ty dáš rov­na­kou si­lou mne a každá ak­cia bude mať svoju re­ak­ciu.

Bu­dem tvoja múza, tvoja vý­hra, ná­dej v lepší zaj­traj­šok. Pria­teľka, ka­ma­rátka, man­želka, spriaz­nená duša, mi­lu­júca matka tvo­jich detí a vlastne ti bu­dem všet­kým. A ty na mňa bu­deš hrdý, tvoje oči na mňa budú hľa­dieť s úc­tou a sám seba sa bu­deš pý­tať, prečo si ma ne­stre­tol už oveľa skôr. Bu­dem jed­no­du­cho že­nou, ktorá zmení tvoje zlé dni k lep­šiemu. Tvo­jou že­nou s veľ­kým Ž…

Len treba po­čkať, len sa musí pre­liať čas, aby sme sa stretli, aby sme si pat­rili, a aby sme na seba boli pri­pra­vení. Tak do sko­rého vi­de­nia, milý ne­známy.

Komentáre