Viem, nehovorím to často a občas to ani tak nevyzerá. Hnevám ťa. Robím ti nervy. Nepočúvam, keď mi chceš poradiť. Ale pravda je stále rovnaká …
Ľúbim ťa, mami! Ľúbim ťa viac, ako kohokoľvek na tomto svete.
Zvládaš so mnou každý jeden deň už vyše 22 rokov. Možno to nie je veľa, ale Boh nám je svedkom, že nie každý deň bol prechádzkou rúžovým sadom. Pamätáš na deň, keď si nevedela, kde som? Keď si mi volala, no ja som bola príliš nahnevaná na to, aby som ti zodvihla telefón?
Až teraz viem, aká som bola hlúpa a sebecká. Vedela som, že sa bojíš. No aj tak som sa ti neozvala. Prišla som domov až večer a ty si bola zatvorená v izbe, s očami plnými sĺz. A vtedy mi to došlo. Už nikdy ti nespôsobím takú bolesť, ako v ten deň!
Nikdy!
Ak sa mám priznať, bála som sa, ako budeš reagovať. Že na mňa nakričíš. Vymyslíš si nejaký trest. A ty? Jediné, čo si urobila bolo, že si vstala a objala ma.
Neviem, kto to povedal alebo napísal, no mal pravdu. Matka je skutočne anjel bez krídel. Svojmu dieťaťu dá aj posledné, bez ohľadu na okolnosti. Ba oveľa viac, rozdáva lásku, keď si ju najmenej zaslúžime.
Pamätám sa na každú drobnú hádku. Či už išlo o neumytú lyžičku v dreze alebo neutretý prach na poličke. A vieš, že do dnes sa za to škriepime. Pamätám si aj tvoju reakciu, keď sme išli na kávu do našej obľúbenej kaviarne. Hovorím, choď si sadnúť, náš stôl nájdeš rýchlo. Keď si zistila o čo ide, že na stole je srdce z praliniek, jediné na čo si sa zmohla od prekvapenia bolo, s úprimným úsmevom sa po mne zahnať svetrom.
Viem, nemáš rada prekvapenia, mám to po tebe. No za ten najkrajší úsmev stojí sa sem-tam nechať trafiť svetrom. V takýchto spomienkach by som mohla pokračovať celú noc a celý deň, a aj tak by mi ten čas nestačil.
Každý večer ďakujem, že mám takú úžasnú mamu ako si ty. Ktorá si ma vypočuje, podporí v každej hlúposti, i keď najskôr povie svoj negatívny názor. Alebo ma len objíme, keď vie, že slová sú zbytočné. S ktorou mám výnimočný vzťah aj napriek všetkým zlým spomienkam, hádkam a strachu, čo som ti zapríčinila ako hlúpe decko. Nuž, myslela som si, že nikoho nepotrebujem. No pravdou je, že bez teba, by som nebola niekto.
To, kým som, za všetko, aká som, vďačím tebe, mami!
