Tieto Vianoce som strávila bez teba. Vždy som Vianoce milovala. To čaro, ktoré v nás dokážu vykúzliť jedine tieto sviatky, je pre mňa neopísateľné. Teším sa na ne po celý rok, ale tento rok bude iný. Vianočná nálada, ktorou som žila už od polovice augusta tu nie je. Nedostaví sa. A hoci je na mojom vianočnom zozname, neobjaví sa u mňa. Radosť z pečenia medovníkov, melódia všetkých tých krásnych vianočných kolied a pesničiek ma nebude rozveselovať.
Budú to moje Vianoce bez teba. A hoci môžu moje Vianoce pôsobiť ako ideálne, šťastné a kúzelné, opak je pravdou. Nie si tu ty. Ty mi chýbaš. Bol si mojim domovom, ktorý som pri sebe hrdo nosila. A teraz mi chýba. Nevráti sa späť a nevyčarí mi ten radostný úsmev. Večer, keď zasadneme všetci k štedrovečernému stolu, spoločne sa pustíme do jedla, budem myslieť na teba. Budem myslieť na to, ako si doma, so svojou rodinou a oči ti žiaria radosťou, pretože práve tento sviatočný čas tak miluješ a robí ťa šťastným. Keď sa budú rozbalovať darčeky, budem spomínať na to, ako si sedel vedľa mňa, sledoval si tú radosť a objímal ma. Bude to radostný čas, ktorý má svoje čaro, ale niečo vo mne mi nedovolí prežiť ho intenzívnejšie, pretože mi bude chýbať to hlavné – láska, TY.
A hoci tu už pri mne nie si, užívaš si celé toto kúzelné obdobie sám, dúfam len, že aspoň na jediný moment si spomenieš na to, ako sme spoločne ležali pri vianočnom stromčeku, hovorili si ako nám na sebe záleží a mali srdcia naplnené tou najčistejšou láskou. Vďaka tebe, som mala Vianoce každý deň. Vďaka tebe, som mala tú radosť neustále… Snáď budú tvoje Vianoce naplnené láskou a šťastím, radosťou a vďakou, že ich stráviš po boku ľudí, ktorých miluješ.
