Bojíš sa, viem. No, viem aj to, že nie si jediná.
Strach z lásky mala aj tá žena, ktorú si stretla ráno na ceste. Strach z lásky mala aj tá spolužiačka, vedľa ktorej si sedela v škole. Strach z lásky mala aj tá teta, ktorá bola v obchode. Strach z lásky mala aj tá žena, ktorú si videla v parku.
Svojim spôsobom sa všetci bojíme lásky. Bojíme sa, že ak sa znovu zamilujeme, zlomíme si srdce. Bojíme sa, že ak niekoho pustíme do nášho života, odíde. Bojíme sa, že to skončí a že to s nami nemyslí vážne. Bojíme sa, že sa mu nebudeme páčiť a niekedy urobíme niečo, čo budeme ľutovať.
Avšak to nie je dôvod na to, aby si opúšťala ľudí, ktorí ťa skutočne ľúbia. Aby si ich od seba odháňala a nepripustila ich k telu. Aby si im nedala šancu.
Milá moja, on sa naozaj snažil. Úprimne ťa mal rád a ty si to odmietala vidieť. Písal ti a zaujímal sa o teba. Vždy bol zvedavý na to, čo robíš a ako si trávila deň. Vždy mal záujem o to, stretnúť sa s tebou a objať ťa. Bol na teba zvedavý a pýtal sa otázky, ktoré ťa udivovali.
Vymýšľal program, aby si sa nenudila a bola šťastná. Bol rád, ak si sa smiala, hoci si sa za svoj smiech hanbila. Mala si pri ňom pocit, ktorý ti už dlho nikto nedal. Avšak… opustila si ho. Zo dňa na deň. Vymazala si jeho kontakt, jeho fotky, vaše pesničky, smsky a zablokovala si si ho.
Niekoho, kto ťa ľúbi (a ty ľúbiš jeho) však nemôžeš od seba odháňať. Ani kvôli niečomu takému, ako je strach. Chápem ťa, že si vystrašená. Že sa bojíš, aby ťa nesklamal. Že sa bojíš, pretože nevieš dôverovať ľuďom.
Ale pred pravou láskou neutečieš. Nájde si ťa vždy a všade.
