Drahý muž,
priala by som si, aby si mi povedal, ako si sa cítil. Lebo nikdy nie je všetko tak, ako sa zdá. Kiežby som mohla povedať, že je to len moja chyba, aby som si myslela, že ju môžem opraviť. Ale vždy sú na to dvaja.
A nepočul si to, čo sa hovorí? Zranení ľudia ubližujú ľudom.
A čia je to chyba? Videl si predsa moju dobrú stranu. Stranu, ktorú chce vidieť každý.
No ty si sa dostal hlbšie. Dostal si sa hlbšie ako väčšina, hlbšie ako všetci.
Nechcela som, aby si vedel, že môjmu srdcu je zima. Nechcela som, aby si vedel, ako veľmi zlomená som. Hovorila som ti, nech odídeš. No ty si zostal. To bola tvoja chyba. Vybral si si totiž milovať moju zlomenú a hlbokú časť.
Miloval si ma tak veľmi, ako si slepý človek praje vidieť. Priala by som si, aby som mala dosť odvahy ti povedať, že to za chvíľu skončí. Pretože… aké sú reálne šance, že sa zamilujem do môjho najlepšieho priateľa?
A aj vtedy si mi povedal, že zostaneš, a ja som tomu nerozumela. Nevedel si, že ti zlomím srdce?
Pokazila som našu lásku ja, priznávam.
A tak, milý muž, ktorého som zranila – je mi ľúto tvojho zlomeného srdca. Je mi ľúto, aký chaos som v tvojej mysli spôsobila. Mrzí ma, že si za mnou smútil. Mrzí ma každá jedna spomienka, ktoré ti naženie do očí slzy.
Alebo som ti to naozaj mala povedať skôr? Lenže ľudia rastú a menia sa. Minulosť bude rovnaká, ale budúcnosť sa môže ešte zmeniť. Uvedomujem si všetky moje chyby, ktoré som spôsobila ja. Uvedomujem si, že som ti zlomila srdce.
A naozaj úprimne môžem povedať, že sa ospravedlňujem za škody a bolesť, ktorú som ti spôsobila. Dúfam, že jedného dňa „vyrastieš“ a vyliečiš sa zo zlomeného srdca, ktoré som ti nechala po mojom odchode.
Zbohom.
Zdroj: thoughtcatalog.com
