Už som v sebe nadobúdala pocit „Malého princa“ a myslela som si, že nepatrím do tohto sveta, no vďaka tomu, že si mi prišiel do života som prišla na to, že nielenže sem patrím, no patrím k tebe
Či mi veríš alebo nie, doteraz neprišiel jediný deň, kedy by som ľutovala, že sa stalo všetko presne tak, ako sa stalo. Neľutujem jediný deň, ktorý som s tebou strávila. Prišiel si ako hurikán, nečakane. Pokiaľ sa teda bavíme o tom súkromnom živote, o tom blízkom, o tom živote plnom intimity, dotykov, bozkov, objatí a láskyplných citových prejavov. Priznám sa ti, že som si ťa všimla už dávno predtým. Nie raz som si uvedomila a položila si otázku pri tom, čo si povedal alebo ako si reagoval, čo ak si tým pravým? Nechávala som si to pre seba. Nezamýšľala som sa nad tým, len som to jednoducho nechala všetko tak. Plynúť. Možno som tomu neprikladala väčší význam. Bola to myšlienka, ktorá sa v jednom okamihu vynorila a rýchlo sa vplyvom iných starostí v živote niekam skryla.
Možno som však ten väčší význam prikladať tomu všetkému aj mohla. Alebo čo ak predsa len nie? Čo ak na to nebol ešte ten vhodný čas? Čo ak som si musela prežiť a uvedomiť ešte mnoho iných vecí, aby sme boli na seba dostatočne pripravení. Pripravené dve duše. Dve stratené duše, ktoré sa možno toľké roky hľadali a jedného dňa sa našli. Uvedomila som si však časom, že si ako ja… Uvedomila som si pri tebe, že nie som jediná, ktorá vníma život úplne odlišným spôsobom ako ten zbytok ľudí navôkol. Bola som človekom, čo si najviac necenil peniaze, úspech či kariéru druhého, ale dobro človeka a jeho schopnosť zapadnúť do môjho života a milovať ma tak ako ja jeho.
Postupom času som prišla na to, že som sa asi mýlila. Presvedčil si ma o tom, že hoci sú v tomto svete hodnoty ľudí poväčšine zvrátené, existujú stále takí, a ty si jeden z nich, ktorí dokážu človeku pravý opak. Priznám sa, dlho som si pripadala ako z druhej galaxie. Mala som pocit, že nezapadám do tohto sveta. Mala som pocit, že moja planéta, z ktorej pochádzam a možno som dúfala, že sa tam raz niekedy vrátim, sa nachádza niekde ďaleko v nedohľadne v tej obrovskej galaxii. Necítila som sa tu doma.
No odkedy som ťa spoznala dal si mi pocit, že ten domov nielenže mám na tejto planéte, ale aj ten, že ten domov prestavuješ ty. A presne za to, že si mi ukázal, kam skutočne patrím ti môžem povedať len „ďakujem“ a že oň nikdy nechcem prísť, pretože môj domov je vedľa teba a si ním ty, obyčajný a pritom tak úžasný chlap, ktorý mi dokázal, že sa stále oplatí veriť a nezanevrieť na lásku.
