Vraj priveľa snívam. Snívam aj s otvorenými očami a za bieleho dňa. Nechávam priveľký priestor mojej fantázií a tá si odbieha kam chce a kedy chce. Vraj neberiem veci dosť vážne. Nazývajú ma večným rojkom, zasnívanou dušu.

Oni ma zato odsudzujú, poučujú, ohovárajú. Ale čo ak sa to mne páči práve takto. Je naozaj taký luxus nechať sa v dnešnej dobe uniesť do sveta fantázie? Je potrebné sa stále zaťažovať problémami bežného života?

foto: pinterest.com

Toľkokrát som sa snažila zapadnúť. Nepremýšľať toľko nad vecami, ktoré sa nemôžu stať. No moja myseľ si vždy odbehla na malý výlet do neznáma. Do sveta, ktorý nie je reálny. Do budúcnosti, ktorá sa môže odohrať len vo filmoch. No svet je proti. Podľa nich si nikto z nás nemôže dovoliť tento druh prepychu. Hovoria o nás, že nie sme zodpovední, nie sme hodní „titulu dospelí“. Je vraj potrebné ostať duchom prítomní s chladnou hlavou a vždy pripravení konať. Stručne povedané, podľa nich je potrebné nežiť, len prežívať.

foto: pexels.com

Mňa však ich svet nebaví. Nebaví ma svet okolo taký, aký si ho ľudia vytvárajú. Plný nezmyselných problémov, popri ktorých nie je možné myslieť na nič iné. Ja milujem ten čas, keď moja myseľ zabehne do iného časopriestoru a ja zabudnem na svet okolo. Odrazu sa vnesú aj do tohto čierno-bieleho sveta farby. Z nudných a zamračených tvárí sú šťastní a pokojní ľudia. Fádny svet okolo je zrazu plný nereálnych, ale zato zaujímavých vecí. V týchto svetoch nie je potrebné dbať na mienku iných, tu neplatia ani zákony fyziky. Tu je to presne také, aké si to vysnívame.

Nech si ľudia hovoria čo chcú. Môžem byť pre nich nezodpovedným rojkom, nepozornou či duchom neprítomnou, no ich mienka nič nezmení. Nenechám sa vtiahnuť do tohto nudného sveta a oni nikdy neprejdú za hradby toho môjho. Som nútená žiť v tomto svete, no ten v mojej hlave je rozhodne zaujímavejší.