-„Mi­lu­jem ťa“, po­šep­kal jej ráno v po­steli, pri­pra­vil ra­ňajky, pop­rial jej pekný deň a ute­kal do práce, kde ho už ne­tr­pez­livo ča­kala vzru­šená ko­le­gyňa. A tak s nad­še­ním pod­ľa­hol, ako každé pra­covné ráno.

– „Dnes som od­išla skôr z práce, len aby som ti na­va­rila čínu, ktorú máš tak rád, mi­lá­čik“ – na­pí­sala do mo­bilu správu, ktorú odo­slala ces­tou z čín­skej re­štau­rá­cie, dr­žiac v ruke dve ška­tule s ho­to­vým kung-pao.

– „Nie som že­natý, poď, po­zý­vam ťa na drink“, usmial sa v pia­tok ve­čer v is­tom bare na istú blon­dínku s ne­is­tým kŕ­čom na prs­ten­níku ľa­vej ruky, keď sa ne­ná­padne sna­žil scho­vať ob­rúčku do vačku.

– „Včera mi môj pria­teľ pri­pra­vil ro­man­tickú ve­čeru s tuc­tom čer­ve­ných ruží a celú noc mi spie­val, ako veľmi ma mi­luje“, po­ve­dala jedna.

– „Mňa môj pria­teľ pred pár dňami vzal na ví­ken­dový po­byt do Álp, vraj len tak, lebo som žena jeho ži­vota“, po­ve­dala druhá, do­pili kávu a každá išla svo­jou ces­tou.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Tá jedna krá­čala do krčmy za ro­hom, aby svojho dra­hého vy­tiahla od ne­do­pi­tej vodky. Tá druhá krá­čala do prázd­neho bytu, kde sa s ňou pred pár dňami roz­išiel jej pria­teľ, vraj ide do Álp so svo­jou no­vou mi­len­kou.

Zdá sa, že sú to oby­čajné malé klam­stvá z mi­losti. Zdá sa, že idú z úst tak au­to­ma­ticky a na­prog­ra­mo­vane, ako že ráno vy­jde slnko a ve­čer je ob­loha po­siata hviez­dami. Zdá sa, že bez ne­vin­ného kaž­do­den­ného pod­vá­dza­nia už ani ne­do­ká­žeme žiť. Že to patrí k tejto dobe, k to­muto roku, k to­muto ľud­stvu. Zdá sa, že každý deň sa nájde dô­vod, aby sme svo­jimi slo­vami a skut­kami pod­viedli dru­hých, no v sku­toč­nosti pod­vá­dzame sa­mých seba. Po­maly, ne­ná­padne a mi­mo­cho­dom…

Pre­ží­vame rok 2016. Te­šíme sa z ne­ko­nečna mož­ností, ktoré ne­vieme správne vy­užiť. Sme oča­rení krá­sou opač­ného po­hla­via vďaka pho­tos­hopu  a in­ter­ne­to­vým sie­ťam v dom­nienke, že to je sku­toč­nosť. Chceme všetko a ne­mu­síme nič. Le­tíme z jed­ného konca sveta na druhý a hľa­dáme sa v bud­his­tic­kých chrá­moch, krá­čame z jed­ného baru do dru­hého a hľa­dáme po­ten­ciál­neho darcu sper­mií. Keď sme za­daní, tú­žime po ne­ob­me­dze­nej slo­bode, a keď sme slo­bodní, pla­čeme za pra­vou lás­kou. Ska­zení zra­dou, ktorá bola na nás spá­chaná a skla­maní lás­kou, ktorá mala byť pravá. Ži­jeme tak, ako by sme ne­mali ni­kdy zo­mrieť a na­ko­niec umrieme tak, ako by sme ni­kdy ne­žili. Tak skúsme dať všetci kú­sok vlast­ných síl, nech je lepší svet a my sme me­nej zlí…

foto: Stal­man and Bo­niecka

Komentáre