Nebaví ma hrať túto hru. Nemôžem. Trhá ma to zvnútra na kúsky, postupne ničí a zabíja vo mne radosť z bytia s tebou.
Žiadaš odo mňa, aby som predstierala, že s tebou niečo mám, aby ti ostatné dievčatá dali pokoj. No čo ja? Mňa ako dievča či ženu nevnímaš? A čo moje city k tebe?
Strácam sa v náručí tvojich pevných ramien a hlavu si opieram k tvojmu krku… bože som závislá. A tvoja vôňa… Mám sa k tebe túliť, usmievať sa na teba a predstierať to, po čom skutočne túžim? Neviem sa z tohto „vzťahu“ tešiť, pretože viem, že tieto city nie sú pre mňa a nikdy mi nebudú opätované.
zdroj: unsplash.com
Ak by som ti povedala, čo cítim, čo by sa stalo potom? Začneš ma vnímať ako tie, pred ktorými sa schovávaš v mojom objatí? Stratím ťa? Znamenáš pre mňa naozaj veľa. Viac než by som bola schopná obetovať za možnosť, že ťa naozaj stratím.
Myslíš to dobre, vieš, že mi môžeš veriť a práve preto si ma o to požiadal. Predpokladal si, že nič by sa nemalo stať. Poznáme sa už dlho, preto som s tým súhlasila. Nečakala som, že by som sa mohla skutočne zaľúbiť. No stalo sa. Prekliate srdce. V najnevhodnejšej chvíli a k tej najmenej vhodnej osobe.
