Každý člo­vek sa den­no­denne stre­táva so stre­su­jú­cimi si­tu­áciami. Je to sú­časť ži­vota. Či už ide o mi­ni­málny stres, alebo o ne­pre­ko­na­teľný po­cit úz­kosti, vždy je náš or­ga­niz­mus pri­pra­vený na dve mož­nosti. Útok alebo útek.

Mys­lím si však, že tieto re­ak­cie by sa dali ap­li­ko­vať na aký­koľ­vek prob­lém v na­šich ži­vo­toch. Ne­treba to brať do­slovne, aby sme chá­pali pod­statu. Buď da­nej vý­zve če­líme alebo to vzdáme. Je jedno, o čo sa jedná, ne­us­tále ide o ten istý sce­nár.

Na­prí­klad treba v do­mác­nosti niečo opra­viť a člo­vek k tomu pri­stúpi buď s tým, že sa to nedá alebo za­čne hľa­dať rie­še­nia a ko­nať. Tak­tiež, keď je nie­kto na ve­rej­nosti zra­nený, oko­lo­idúci sa môžu roz­hod­núť či len prejdú okolo, alebo sa budú sna­žiť ako­koľ­vek po­môcť. Alebo ľu­dia, čo už ne­majú chuť žiť, lebo stra­tili zmy­sel ži­vota.. buď sa budú utá­pať v dep­re­siách alebo sa budú sna­žiť ten zmy­sel nájsť. A takto by sa dalo po­kra­čo­vať do­ne­ko­nečna.

Treba sa však za­mys­lieť nad tým, že aj na prvý po­hľad ne­z­vlád­nu­teľný prob­lém sa vždy zvlád­nuť dá. Po­tvr­dzuje to aj myš­lienka z jed­ného z mo­jich ob­ľú­be­ných se­riá­lov: „Ak sto­jíš pred akým­koľ­vek prob­lé­mom a ne­vieš si rady, tak si uve­dom, že aj keby ti nie­kto dr­žal zbraň priamo pri spánku, tak máš asi 150 rie­šení k tomu, aby si pre­žil.“ Možno to znie ab­surdne, ale má to v sebe niečo, čo ťa môže po­su­núť vpred. Pri­po­mína to to­tiž, že ni­kdy sa ne­treba vzdá­vať.
tumblr_ll5z3bH0ZZ1qi28dho1_500_large

foto: tum­blr

A aj keď sa­motný „útek“ nie­kedy pô­sobí ako zá­chrana, v bu­dúc­nosti každá po­dobná si­tu­ácia po­tom vy­volá ešte väčší prob­lém – zmä­tok a roz­ru­še­nie z ne­z­vlád­nu­tej si­tu­ácie. Pred prob­lé­mami nemá zmy­sel ute­kať (te­raz ne­mys­lím také si­tu­ácie, že vás v lese na­háňa med­veď, lebo vtedy by bol útek po­cho­pi­teľný). Sa­moz­rejme, že je ča­sto­krát jed­no­duch­šie len tak za­ho­diť všetku snahu a vy­cú­vať, ale čo nám to pri­ne­sie? Niečo vzdať je ako pre­hrať. Vlastne nie, je to ešte hor­šie, lebo pre­hra ťa as­poň na­učí po­kore, ale vzda­tie ťa ne­naučí ni­čomu. Preto som ná­zoru, že ak niečo ne­skú­siš, tak sa mô­žeš len zby­točne trá­piť vý­čit­kami a roz­mýš­ľať o tom, aké by to bolo keby… Če­liť prob­lému je jed­no­značne ťaž­šie a vy­ža­duje si to väč­šie úsi­lie, ale v ko­neč­nom dô­sledku bu­deš aj tak spo­koj­nej­šia kvôli skú­se­nosti, vďaka kto­rej ras­tieš.

Každý má ale právo roz­hod­núť sa podľa vlast­ného uvá­že­nia, keď bude stáť pri najb­liž­šom prob­léme. Tak, čo si vy­be­rieš ty? Útok alebo útek?

foto: tum­blr

Komentáre