Úspešná plus-size modelka Sophia Brad nám prezradila, ako sa naučiť milovať svoje telo: “ Slovenské ideály krásy sú zastarané”
Rozhovory
Sophia Brad je slovenská kráska, ktorá sa presťahovala do zahraničia, aby sa mohla presadiť v tom, čo ju baví a po čom túžila. Dnes je z nej úspešná plus-size modelka a make-up artistka. Okrem svojej práce sa venuje aj pomoci ženám na ceste k nájdeniu ich sebavedomia. Ako však ona nabrala sebavedomie, a ako si poradila s porovnávaním sa v zahraničí nám prezradila v rozhovore.
Táto diva z východného Slovenska sa netají svojím názorom, že Slovensko má zastaraný pohľad na ideál krásy, práve preto opustila svoju rodnú zem a išla hľadať svoje šťastie za hranice nášho štátu. Tam sa jej darí nadmieru dobre.
Prečo si sa rozhodla odísť zo Slovenska?
Už ako mladá tínedžerka som cítila, že na Slovensko nepatrím. Necítila som sa prijatá lebo som nebola taká, ako ostatné dievčatá. Mala som 19, keď som sa zo Slovenska odsťahovala do New Yorku, kde som sa cítila ako ryba vo vode. Všetci boli rôznorodí a nikomu nevadilo mojich pár kíl navyše. Cítila som sa tam úplne normálna, možno ešte aj štíhlejšia ako ostatné ženy.
Po Amerike som žila v Prahe, kde to bolo také isté ako na Slovensku, čo sa ideálov týka. Po roku a pol som Prahu opustila pre Írsko, kde som žila 5 rokov a nakoniec som skončila v Londýne, kde už žijem vyše 8 rokov.
Ako si sa dostala k modelingu? Nemala si nutkanie porovnávať sa s inými modelkami ?
Do Londýna som prišla s kamarátkou pozrieť prvú plus-size módnu prehliadku (British Plus Size Fashion Week), čo bolo prevratné v 2013-tom. Nakoniec sa z dvojtýždňovej dovolenky stal domov. Dostala som prácu ako make-up artistka pre MAC Cosmetics, čo bolo mojím snom od kedy si pamätám, a keď prišiel rad na kasting pre druhý ročník tej istej fashion show, kvôli ktorej som prišla do Londýna, tak som neváhala a prihlásila som sa. Už som poznala organizátorov z predchádzajúceho roka, ktorí ma s otvorenou náručou privítali.
Do roka od môjho príchodu do Londýna som bola jednou z modeliek fashion show. A tak sa to celé začalo. Na press dni prehliadky sa mi prihovorili dve mladé ženy, ktoré pracovali pre televíznu stanicu QVC, ktorá je tunajšia teleshopingová televízia a zavolali ma na kasting. Po 7mich rokoch tam stále pracujem.
Popri televíznej stanici pracujem s mojou modelingovou agentúrou, cez ktorú som bola v rôznych reklamách, z ktorých spomeniem napríklad: Sure dezodorant (u nás ho poznáte pod názvom Rexona) či kampaň pre sieť predajní oblečenia pre moletky Evans, kde som mala 3-metrový bilboard.
Čo sa modelingu týka, človek si musí vybudovať doslova hrošiu kožu, lebo za svoju kariéru jedna modelka bude počuť 90% nie a len asi 10% áno. Všetko záleží na tom či napĺňa víziu klienta. Asi ako každá žena aj ja som sa, a možno ešte stále, do istej miery porovnávala s ostatnými modelkami. Ale už sa pre niektoré veci netrápim, lebo viem, že to čo je pre mňa ma neminie a je to veľmi oslobodzujúci pocit, verte mi! Najdôležitejšia v živote je podľa mňa schopnosť tešiť sa z maličkostí a z každého dňa.
Ako si prežívala pandémiu z pohľadu tvojej práce modelky ?
Počas pandémie som sa začala viac a viac venovať svojmu Instagramu a sociálnym sieťam ako TikTok či Facebook, čo teraz predstavuje jeden z mojich príjmov. Ďalšia vec, do ktorej som sa pustila počas pandémie je moja kvalifikácia ako osobný tréner a spinningový inštruktor. Keďže cvičenie ma vždy bavilo, chcela som inšpirovať aj ostatné ženy, hlavne tie, ktoré sa do fitka neodvážia z rôznych dôvodov. Založila som fitness Instagram @all_shapes_fitness, čo v preklade znamená fitness pre všetky tvary.
Momentálne pracujem na projektoch s firmami so športovým oblečením pre plus-size ženy, kde budeme robiť live cvičenia. Cítim, že toto je jedno z mojich najväčších poslaní – motivovať ženy k pohybu a k sebaláske, pretože cítim, že sú blízko späté.
Kto je tvojou inšpiráciou? Životnou, ale aj v práci, ktorú robíš.
Mojou najväčšou inšpiráciou a prvým podnetom k modelingu bola hlavná stránka talianskeho Vogue v roku 2008, na ktorej boli 3 plus-size modelky, vtedy som si uvedomila, že toto je niečo čomu musím dať šancu, lebo už ako mladá som obdivovala modelky ako Cindy Crawford a Linda Evangelista. Spomínam si, že sme sa s kamarátkami hrali na módne prehliadky. Čo kedysi predstavovalo iba môj sen, sa mi z jedného dňa na druhý stalo realitou. A niekedy tomu stále neverím.
Všimla si si nejaké rozdiely, ktoré robia firmy medzi jednotlivými modelkami, podľa konfekčnej veľkosti alebo farby pleti?
Čo sa plus-size modelingu týka nevnímam extra rozdiely, pokiaľ má modelka súmernú postavu a dostatočnú výšku. Ako som už spomenula, ide hlavne o to, či napĺňa víziu klienta. Po Bl*ck Lives Matter, minulý rok, sme prvýkrát zažili, že kampane boli oveľa viac rôznorodejšie, čomu som sa veľmi potešila, lebo náš svet je rôznorodý a kampane by to mali stále odzrkadľovať. Čo sa Slovenska a východnej Európy týka asi tam ešte nie sme, lebo u nás nemáme toľko rôznorodých rás a národností ako v Británii a Amerike.
Baví ťa viac fotenie alebo make-up?
Make-up bude vždy moja prvá láska. Vždy má miesto v mojom živote, ale už nie také prvenstvo ako kedysi. Rada pomáham motivovať ľudí a hlavne ženy na ich ceste k sebaláske, sebavedomiu a ako si užívať život bez ohľadu na to, či zapadajú do ideálu krásy našej spoločnosti. Lebo podľa mňa ľudské telo je jeden z najväčších zázrakov na tejto planéte.
Bolo to iné v Londýne ako u nás na Slovensku? Keďže tu plus-size modelky stále nedostávajú toľko ponúk.
V Londýne je to celé iné. Veľmi pestré, čo sa ľudí týka a takisto v modelingu. Vôbec tu nejde o to byť najkrajší a najsymetrickejší, ale ide tu hlavne o to, aby model/ka zaujal/a. Niekedy mám pocit, že čím divnejšie vyzerajú tým úspešnejší sú. haha
Tento rok boli z bratislavských módnych dní vystrihnuté „plnšie“ modelky. Čo si o tom myslíš?
Tak toto som nepočula, ale neprekvapuje ma to. Slovenské ideály krasy sú podľa mňa dosť zastarané a máme sa čo učiť od sveta.
Bola si od začiatku sebavedomá a spokojná so sebou?
Tak ako asi u každej ženy, aj u mňa bolo sebavedomie a sebaláska skôr dlhá, nie vždy príjemná cesta. Je to nekončiaca púť, lebo naše telá sa stále menia. Akonáhle dospejeme do istého štádia, kde sme sa so sebou vyrovnali a dokonca sa máme rady, začíname starnúť a to je ďalšia kapitola v knihe života.
Čo by si poradila našim čitateľkám, ktoré sebalásku stále hľadajú a nevedia sa zmieriť so svojou postavou a výzorom?
Moja rada pre čitateľky je nasledujúca: Tvoje telo je schránka pre tvoju dušu, umožňuje ti žiť tento úžasný život. Ak zmeníš to, ako sa k sebe prihováraš, zmení sa ti celý život. Tvoje telo je tu pre teba, nie proti tebe, tak sa dobre o neho staraj, pretože máš len toto jedno telo.
