Milej žene, ktorá si nemyslí, že je krásna aj bez make-upu.
Viem ako sa cítiš. Každé ráno vstaneš skôr, aby si sa stihla namaľovať. Raňajky vynecháš, pretože je pre teba dôležitejší make-up, ako jedlo. Tvoje prvé kroky vedú do kúpeľne, kde tráviš najviac času.
Svoju rutinu si sa naučila naspamäť a nevieš si predstaviť deň, kedy by si na sebe nemala mať špirálu a púder.
Tak ja ti niečo poviem, drahá. Ak sa maľuješ pre seba, je všetko v poriadku. Ak sa maľuješ preto, pretože chceš, je to v poriadku. Ak sa maľuješ, pretože sa ti to páči a cítiš sa pohodlne, súhlasím s tebou.
No nie je správne sa do make-upu nútiť. Nie je správne, ak sa maľuješ len preto, pretože ti niekto niečo povedal. Nie je v poriadku, ak sa maľuješ kvôli ostatným.
Je to tvoja tvár, tvoja pokožka, tvoje oči, tvoje pery…nie ich. Nie sú tebou, aby ťa mohli hodnotiť. Nie sú v tvojej koži, aby mohli vedieť, či sa cítiš lepšie s make-upom alebo bez.
Bez premýšľania ti poviem, že sa nepotrebuješ maľovať. Nevidela som ťa, nevidela som tvoju fotku a dokonca ťa ani nepoznám, no som si toho istá. Nepotrebuješ make-up na to, aby si bola krásna alebo aby si dokázala ľuďom, že za to stojíš. Na to, aby si sa cítila dobre potrebuješ len úsmev a okolo seba dobrých ľudí. Tých ľudí, ktorí poznajú tvoje pravé ja, bez ohľadu na to, či máš alebo nemáš make-up.
Pravá krása nie je o tom, či si zladíš odtieň rúžu s oblečením, ale o tom, ako sa správaš k ľuďom. Pravá krása nie je o tom, aké dlhé mihalnice máš, ale ako úprimne sa dokážeš usmiať. Pravá krása nie je o tom, či stihneš do odchodu autobusu zamaskovať všetky vyrážky, ktoré máš, ale o tom, či dokážeš byť k ľuďom milá a láskavá.
