Umenie je primárnym dôvodom, prečo žijem. Umenie je všetko, čo ma obklopuje a čo ma zároveň v mnohých smeroch presahuje. V abstraktnom zmysle slova je to i vôňa čerstvej kávy, ktorú cítim každé ráno či odraz slnečných lúčov, ktorý vidím v očiach môjho najmilšieho. Umenie, kvôli ktorému žijem, je ukryté v zimomriavkách spôsobených tónmi mojej obľúbenej hudby. Skrýva sa aj v osobitnej šošovičke, ktorú nemá nik iný než on, ale aj v atypickom zafarbení očí mojej mamy. Umenie je, jednoducho, nádherné.
Stačí sa mu iba poriadne otvoriť a prijať ho do seba.
zdroj: unsplash.com
Umenie je dôvod, kvôli ktorému dýcham a kvôli ktorému chcem kráčať ďalej týmto nevyspytateľným a krutým svetom. Každý deň sa ho dotýkam na stránkach starých kníh a privoniavam k nemu, stojac nad levanduľovou sviečkou. Vyhľadávam ho pri každom západe slnka a dotýkam sa ho i v tebe, môj najmilší, v atypickej krivke tvojho nosa, jednoducho, vo všetkých záhyboch tvojho tela.
Obklopuje ma nekonečné umenie prírody a pohlcujú ma knihy, filmy, zaujímavé vône, jedlá a dotyky. Niekedy chcem z toho všetkého ešte viac, až tak veľmi, že neviem, kým som, pretože v sebe stále nemám dostatok umenia.
Snažím sa dolapiť všetko krásne a nádherné, nechať sa presiaknuť pozitívnymi dojmami a pocitmi, až kým sa zo mňa nevyplaví zlosť, hnev, ľahostajnosť a odmeranosť. Až kým opäť nepochopím, že umenie je tu preto, aby bol svet o niečo krajším miestom na život. Miestom, kde sa oplatí žiť, pretože si v ňom každý môže ulomiť malý kúsok osobného šťastia.
Ako vyslovil Hemingway: „Šťastie u inteligentných ľudí je najvzácnejšia vec, akú poznám.“
Každý rozumne zmýšľajúci jedinec musí byť smutný už len z chodu tohto sveta. Som smutná kvôli toľkým veciam. Niekedy ma smútok definuje, a preto sa utiekam k umeniu. Občas je veľmi ťažké nájsť umenie aj v maličkostiach, ktoré ma obklopujú, ale stojí to za ten pocit chvíľkového šťastia. Vtedy viem, že môj deň za niečo naozaj stál. A preto je také dôležité naučiť sa privoniavať ku knihám, listovať v nich a čítať ich.
