Ža­čia­tok.

Ži­vot.

Ko­niec.

…a presne takto chcem za­čať tento člá­nok.

 

Nie­kedy sú v ži­vote veci, ktoré keď po­vieme, nie­ktorí ľu­dia môžu po­cho­piť inak.

Ktoré nás ne­skôr mr­zia. No ja tu dnes sto­jím s hla­vou hore a nič NE­ĽU­TU­JEM!

Veď prečo by aj člo­vek mal mať ľú­tosť? Keď v ur­či­tom ob­dobí svojho ži­vota to presne chcel, vi­del to ako rie­še­nie.

Ži­vot je vzácny a ve­ľa­krát si to ne­uve­do­mu­jeme.

Nie­ktoré veci sa vy­svet­liť ne­dajú a ani slovo PRE­PÁČ ich ne­zmení. Jed­no­du­cho veci sa dejú ne­us­tále.

Nie­ktorí ľu­dia Vás budu ne­ná­vi­dieť, iní mi­lo­vať, daľší budu mať na tvári masku a budú me­niť svoje sprá­va­nie ako sa im to hodí.

Budú sa o Vás zau­jí­mať nech ro­bíte čo­koľ­vek – av­šak v ich očiach bu­dete navždy mať svoje po­sta­ve­nie podľa ich mienky, ktorú možno ne­zme­níte a ani sa o to ne­snažme.

Jedna časť teba ich možno bude ne­ná­vi­dieť pre niečo a druhá časť ich bude mať rada a priať si byť ako oni.

“ Aj ten na­jo­dol­nej­ších člo­vek má v srdci struny, ktoré ho ro­zo­chvejú, ako­náhle sa ich dot­knete. Aj člo­vek na­dobro roz­vrá­tený, kto­rému je ži­vot i smrť pre smiech, pre­stáva s nie­kto­rými ve­cami žar­to­vať. „- E.A.Poe

Sú ľu­dia, ktorí po­ve­dia, že ste skvelí herci a viete hrať pre­tvárku, pre­tože si ne­mys­lia, že by ste mohli po­ve­dať niečo na ro­vinu a aj to je v po­riadku.

Po­ve­dia o Vás, že ste fa­lošní, no komu ste ne­po­mohli, keď ste vi­deli, že to po­tre­bo­val?

„Fa­loš nie je  zlá vlast­nost, je to len maska, ktorá za­krývá našu sla­bosť.“

Do­ká­zali by ste po­môcť aj člo­veku, ktorý bol alebo je Váš ne­pria­teľ ak by bol v nú­dzi?

Toto sa pý­tam ja Vás.

Načo sa tu hráme, keď sa v zu­boch máme?

Načo sa tu ne­zná­šame, keď sme ke­dysi boli pre seba tí je­diní?

Načo to všetko pred­stie­rame a pro­vo­ku­jeme, keď aj tak ne­ve­ríme nie­kto­rým ľu­dom ani Ahoj.

Prečo majú nie­ktorí ľu­dia za po­treby stále rie­šiť mi­nu­losť a veci v nej?

Prečo sa člo­vek topí, keď sa učil plá­vať?

A na­ko­niec Vás ten člo­vek ab­so­lútne ne­zau­jíma, ale sle­du­jete jeho každý po­hyb.

Ute­káme zbe­silo pred se­bou, skrý­vame veci a svoje po­city.

Bo­jíme sa uká­zať našu slabú stránku.

A za­bú­dame na ľud­skosť.

Prečo máš po­trebu po­tom roz­prá­vať a do­ná­šať na dru­hých?

Každý ro­bíme chyby a sna­žíme sa žiť svoj ži­vot naj­lep­šie.

Učíme sa z chýb a po­sú­vame sa, ob­čas zí­deme z cesty a po­tom sa opäť vrá­time na tu správnu.

Sme akí sme, ale sme ľu­dia- nie sme bez chýb.

„Ni­kdy ne­do­voľ mi­nu­losti, aby ti zni­čila bu­dúc­nosť!“

Je ne­skoro ve­čer 23:11 mala by som si niečo že­lať, no ja pre­mýš­ľam nad slo­vami, ktoré by som  chcela po­ve­dať .

„Mô­žeme si pop­riať len šťas­tie,
a za­bud­núť obaja na zlé.“ – Kali

zdroj: unsp­lash.com unsp­lash.com

I keď pravda je, že člo­veku sa ľah­šie roz­práva v zlom o dru­hom ako v dob­rom.

No chce to od­vahu, mať voči tej dru­hej osobe re­špekt.

Niek­toré veci v ži­vote musí člo­vek za­žiť. Sú to veci o kto­rých sa roz­prá­vať nedá.

To sú tie veci, ktoré nám spra­vili hl­boké rany, tie veci , ktoré , keď sa nám rana ot­vo­rila nám ju za­šili znovu a os­tali nám tam šti­chy, ktoré bo­lia až kým nám ich ne­vy­tiahnu, ale ob­čas ten štich praskne a mu­sia nám ho za­šiť znovu až kým tam ne­os­tane jazva.

Ni­kdy to nie je zlý ži­vot, je to len zlý deň.

Bo­ju­jeme o do­ko­na­losť.

Raz mi nie­kto po­ve­dal, že : “ Oh, Ty vždy vieš, čo máš po­ve­dať

Prav­dou je, že ja to ne­viem.

Ho­vo­rím len to, čo po­va­žu­jem za vhodné.

„Nie to, čím si si pre­šla ťa de­fi­nuje: to už ne­zme­níš, ALE to čo uro­bíš ďa­lej. „

zdroj: unsp­lash.com unsp­lash.co

Ľu­dia budú vždy „roz­prá­vať“ … veď to by ne­boli ľu­dia keby to ne­ro­bili , nie?!

Každý z nás sa má ešte veľa učit, tak ako aj ja alebo ty.

Na­bu­dúce, keď bu­deš chcieť nie­komu niečo vy­čí­tať, spo­meň si ako by si sa ty cí­til, ne­máš jeho to­pánky,  tak toho člo­veka ne­chaj tak.

No vždy buď rada ak do­sta­neš mož­nosť sa učiť od nie­koho lep­šieho, nie­koho kto sa ne­bojí po­ve­dať pravdu do očí, kto sa ne­bojí mi po­ve­dať, že vie ur­čité veci .

Pravde ne­ute­čieme, ale mô­žeme sa jej po­zrieť do očí.

Veď aj ti­cho je tak veľa vravné.

Mám sa dobre a bu­dem sa mať ešte lep­šie, pre­tože viac ako štas­tie dru­hého ne­na­štve člo­veka ne­praj­ného“

Ďa­ku­jem Ti – i keď žiadne slová ni­kdy ne­vy­jad­ria to, čo som po­cho­pila…

„Ber od ži­vota, čo ti dal: ra­dosť, bo­lesť, lásku, však ži­vot je len kar­ne­val, v ňom sto­krát me­níš masku.“-W.Sha­kes­pe­are

Komentáre