Bol to zlomok sekundy, ale zmenil všetko. Je hlúpe vyhovárať sa na osud, pretože ty si bol ten, čo spravil túto vec. Len ty sám si sa tak rozhodol. Osud to za teba nevykonal.
Snažíš sa mi nahovoriť, že to bol omyl, stalo sa to nechtiac, a že to nič neznamenalo. Ale pýtam sa, ako potom všetkom medzi nami, si dokázal urobiť takúto vec? Takto ma poraziť, sklamať a ešte aj klamať. Akoby toho nebolo málo, žiadaš novú šancu. Tebe ani nedochádza, ako veľmi si mi tým všetkým ublížil! Ako môžeš človeka, ktorý je tvojmu srdcu najbližšie takto využiť?
Drahý muž, ja ti sľubujem, že na mojej tvári neuvidíš smútok, ten si nechám na osamelé noci, pri víne doma. Neuvidíš ma plakať, lebo muž, ktorý podvedie ženu, ktorú vraj tak veľmi ľúbi, nikdy niečo také nespraví. Neuvidíš ani to, že by som ti to nejakým spôsobom chcela vrátiť. Chcela by som, priznám sa. Ale nespravím to. Lebo nechcem klesnúť na tvoju úroveň. Bohato mi stačí vedieť, že sa ti to raz všetko vráti. Ako si povedal, ten OSUD ti to už nejako zariadi. Možno si si len hlúpo potreboval dokázať, že si viac, že ešte stále máš v sebe to kúzlo, ktoré očarí ženy. A áno, máš ho. Stále ho máš. Tak dúfam, že sa ti bude dariť aj naďalej. Že tvoj šarm očarí ďalšie a ďalšie. Lebo pre mňa si skončil. Viac ti svoju lásku, pozornosť, nedám. Už nikdy neucítiš moje bozky, ani dotyk mojej ruky, keď v noci spoločne budeme prechádzať mestom.
A ver tomu, že ma budeš hľadať všade, kam pôjdeš, keď sa stratím z tvojej blízkosti. Budeš ma hľadať v každej, ktorá pôjde okolo teba, ale zbytočne. Budeš si to vyčítať, budeš to ľutovať, budeš to chcieť napraviť. Ale ja urobím to, čo musím. Nechám ťa ísť, aj keď ma to bude ťahať za tebou, poviem ti zbohom. Aby si sa sám naučil, že láska je vzácna, že nemá milión šancí. Nech ťa to prinúti veriť, že aj to pravé, čo k nám patrí, môžeme zo sekundy na sekundu stratiť, ak tomu nevenujeme dostatok pozornosti, či si to dostatočne nevážime.
