Rada by som napísala, že ťa naučí niečom dobrému, no nie je to tak. Pravdou je, že ti do života vnesie veľa pochybností. A to hlavne o sebe samej.
Vo vzťahu s človekom, ktorý ťa podvádza, na teba tvoja intuícia doslova kričí. Nešepká, ona kričí. A ty sa ju silou mocou snažíš v sebe umlčať. Sama dobre vieš, že niečo nie je v poriadku. Že by si sa nemala cítiť spôsobom ako sa cítiš. V podstate nikdy nevieš na čom si. Sú dni, kedy je tvoj partner perfektný a vtedy si povieš, ako si vôbec o ňom mohla pochybovať. A potom prídu tie horšie. Keď sa správa odmerane a chladne a ty nevieš, čo si urobila. Prehrávaš si, čo sa mohlo pokaziť. Kde sa stala chyba. Kde nastal TEN zlom. Nahlodávajú ťa pochybnosti. Práve vtedy sa snažíš bojovať za váš vzťah. Škoda len, že bojuješ sama.
Naučíš sa, že dokážeš byť silná. Že dokážeš dať lásku aj vtedy, keď ju z druhej strany necítiš. No naučíš sa aj to, že to nestačí. Vzťah s človekom, ktorý ťa podvádza je jedným z najhorších. Prinúti ťa miestami padnúť na úplne dno. Dlho nebudeš vedieť, čo je skutočne vo veci, no budeš cítiť, že sa niečo deje. Bude to popierať, bude sa tváriť, že si vymýšľaš, prinúti ťa uveriť, že to TY si tá paranoidná. Až dokým nebudeš mať 100% dôkazy. Až dokým si neuvedomíš, že nie je cesty späť, a že si mala odísť už dávno predtým, než si na to musela takto prísť. A jeho to bude mrzieť. Ne však to, že ti ublížil, ale to, že si mu na to prišla. Že ťa nedokázal oklamať. A zrazu zistí, že naozaj odchádzaš. Že to, o čom si myslel, že je jeho záložným plánom sa zrazu stráca.
A ty okrem toho, že sa musíš zmieriť s tým, že si stratila „lásku svojho života“ sa musíš vyrovnať aj so stratou sebavedomia, dôvery a času, ktorý si mohla venovať niekomu, kto by si to naozaj zaslúžil.
