Ak niekto z nás niekedy urobí chybu, mali by sme sa naučiť priznať si ju a ospravedlniť sa. Niektorí ľudia však neradi upozorňujú na svoje pochybenie a ospravedlnia sa len tak, aby sa nepovedalo.
Vieš, ako rozoznáš falošné ospravedlnenie od toho, ktoré je myslené naozaj úprimne? Jednoduchšie, než by si čakala. Skús sa potom spätne zamyslieť nad situáciami, kedy sa ti niekto ospravedlňoval. Budeš prekvapená, že si si to neuvedomila už vtedy.
Ak to niekto myslí úprimne, jednoducho povie „Prepáč“ alebo „Mrzí ma to“ a nepotrebuje okolo toho vymýšľať žiadne výhovorky. Jasným znakom falošného ospravedlnenia je vykrúcanie sa a hľadanie pomocných slovíčok. Najčastejšie ide o slová „ale, ale vieš, ak, ja som, už som, myslím si, takže“ a mnohé ďalšie.
Ak niekto začne so slovami „Prepáč, ale ja…“, môže ti byť jasné, že to nebude úprimné. Tá daná osoba len hľadá spôsob, aby sa z toho čo najrýchlejšie dostala. Pri neúprimnom ospravedlnení ľudia často používajú príliš veľa slov a niekedy sa až zamotajú do toho, čo hovoria. Keď sa ti niekto chce ospravedlniť, stačí že prizná svoju chybu a vie presne, čo urobil zle.
Ak niekto príde za tebou so slovami „Kázali mi ospravedlniť sa“, musí ti byť hneď jasné, že to nie je skutočné uznanie si chyby. Niektorí z nás berú ospravedlnenie len ako takú „povinnú jazdu“, po ktorej budú mať pokoj a vrátia sa naspäť k svojmu životu.
Po skutočnom ospravedlnení by mala nastať nejaká akcia. Ak človeka naozaj mrzí, čo urobil, bude sa snažiť napraviť to a bude sa ťa pýtať na spôsob, akým to môže urobiť. Pri falošnom ospravedlnení sa takejto otázky nedočkáš. Takýmto ľuďom stačí, že urobili čo mali a nezaujíma ich, čo bude ďalej.
Tiež ti to už teraz dáva väčší zmysel? Ak sa nabudúce dostaneš do takejto situácie, všímaj si tieto znaky. A rovnako si na to dávaj pozor aj v prípade, že ospravedlniť sa budeš musieť ty. Ak to nie je myslené úprimne, je to naozaj zbytočné.
