Dnes už majú vrásky na čele a trasú sa im ruky. Už dávno sa nemôžu pýšiť hustými vlasmi či krásnou postavou. Mnohokrát hovoria len tak do vetra, pletú si naše mená s menami našich súrodencov a v očiach sa im zračí smútok.

Už sa nesmejú tak, ako na fotografiách z mladosti. No v ich pohľade je omnoho viac. Sú tam všetky tie skúsenosti, ktoré pozbierali. Pokora, s ktorou sa naučili žiť a radosť, ktorú sa naučili nachádzať aj v maličkostiach. Takí sú naši starkí… 

Sú to tí ľudia, ktorí nikdy nezabudnú na naše narodeniny. Ktorí nás nepustia von hladných, a ktorí nám chcú zašiť roztrhané nohavice. Ale sú to tiež oni, ktorí nás odmalička rozmaznávali, a ku ktorým sme sa chodili ukrývať. A hoci sú dnes slabí, často unavení a možno sa nám zdajú bez elánu, tak pred rokmi to bolo úplne inak. Ich život bol v mnohých smeroch veľakrát zaujímavejší ako ten náš. 

Neveríš? Tak si pozri nasledujúce fotografie.

#1 Fotografia starej mamy z roku 1940

zdroj: boredpanda.com