Pred ne­ce­lými šty­rid­sia­timi rokmi sa ham­bur­ger ko­nečne vrá­til do Ne­mecka. Do­vtedy však pre­ko­nal dlhú cestu. Jeho trasa: Ham­burg – Ame­rika – Ham­burg. Ako sa z „patty“ – tak pro­fe­si­onáli na­zý­vajú mä­sovú placku me­dzi dvoma po­lo­vi­cami žemle ochu­tenú troš­kou ke­čupu − stalo naj­zná­mej­šie ob­čerstve­nie na svete?

Kas­kády sla­niny, plátky syra, veľa ke­čupu a ešte viac ma­jo­nézy, zo­pár krúž­kov ci­bule a kú­sok ša­látu. Nie­ktorí majú radi bo­hatú ob­lohu. Iní zase upred­nost­ňujú skrom­nejší va­riant, jed­no­du­cho chil­lout-food v naj­rý­dzej­šej po­dobe. Každý má vlastnú pred­stavu, ako má vy­ze­rať jeho ob­ľú­bený ham­bur­ger a kde si na ňom po­chutí – či si ho pri­praví sám doma na grile, alebo si ho kúpi v stánku v cen­tre mesta zná­mom svo­jimi ham­bur­germi, či v re­štau­rá­cii s rých­lym ob­čerstve­ním na diaľ­nič­nom od­po­čí­vadle. Kto si však myslí, že ham­bur­ger vy­našli ame­rické re­ťazce rých­leho ob­čerstve­nia, ten nemá ani po­tu­chy o jeho pra­vom pô­vode.

 

Trvan­livý steak z Ham­burgu

Pri pát­raní v his­tó­rii sa mu­síme vrá­tiť až do 18. sto­ro­čia – do Ham­burgu, vtedy rov­nako ako dnes naj­väč­šieho európ­skeho prí­stavu. Ná­mor­níci si na plavby brali ako pro­viant tzv. ham­bur­ský steak. Pri tejto su­še­nej a kon­zer­vo­va­nej ho­vä­dzej fa­šírke sa klá­dol väčší dô­raz na trvan­li­vosť než na chuť. Na­priek tomu do­ká­zala zau­jať aj v No­vom Svete: s pri­sťa­ho­va­lec­kou vl­nou do USA si ham­bur­ský steak na­šiel cestu cez veľkú mláku a po čase sa v trans­for­mo­va­nej po­dobe stal ne­od­mys­li­teľ­nou sú­čas­ťou ame­ric­kej kul­túry stra­vo­va­nia. Tomu na­po­kon zod­po­vedá aj jeho ná­zov, ktorý – ako sa väč­šina bá­da­te­ľov zho­duje – nie je od­vo­dený od an­glic­kého ham (šunka). Vy­zerá to tak, že met­ro­pola na Labe je krst­nou ma­mou tejto ob­ľú­be­nej fa­šírky.

 

Ham­bur­ger v Ame­rike

Pô­vod názvu možno re­la­tívne spo­ľah­livo do­lo­žiť. Oveľa ná­roč­nej­šie je vy­svet­liť, ako sa ham­bur­ger stal ob­ľú­be­ným ame­ric­kým jed­lom. Je to po­dobné ako pri mno­hých ďal­ších jed­lách, pri kto­rých sa dá pô­vod len ťažko ur­čiť. Hneď nie­koľko ame­ric­kých štá­tov to­tiž tvrdí, že ham­bur­ger vzni­kol práve u nich – od Te­xasu cez Okla­homu a Wis­con­sin až po Con­nec­ti­cut. Podľa jed­nej z ver­zií ma­ji­teľ ka­viarne Flet­cher Da­vis v 80. ro­koch 19. sto­ro­čia ser­ví­ro­val plo­ché „patty“ na to­aste. V inej ver­zii Char­lie Neg­rin v roku 1885 vlo­žil patty me­dzi dve po­lo­vice žemle, aby náv­štev­ní­kom zem­ského veľ­trhu uľah­čil kon­zu­má­ciu po­čas chô­dze. Možno ham­bur­ge­rom k ich po­pu­la­rite po­mo­hol zmy­sel pre ob­chod, ktorý je pre Ame­ri­ča­nov ty­pický. Pre­vádz­ko­va­te­lia po­u­lič­ných stán­kov s jed­lom jed­no­du­cho vy­mys­leli nové jedlo, kto­rému ne­meckí pri­sťa­ho­valci a ná­mor­níci, po­zna­júci po­chúťku z Ham­burgu,

ne­do­ká­zali odo­lať. Sta­čilo len vlo­žiť ham­bur­ský steak me­dzi dva plátky send­viča a pre­dá­vať ho hlad­ným ná­mor­ní­kom. Z ham­bur­ského ste­aku sa stal najprv ham­bur­ger a ne­skôr už len bur­ger. Pod týmto náz­vom si zís­ka­val stále väč­šiu ob­ľubu po ce­lej kra­jine.

 

Po dve­sto ro­koch opäť doma

V na­sle­du­jú­cich ro­koch po­stupne vznikli mnohé re­gi­onálne va­rianty, jedno však mali spo­ločné: patty a chlieb. Do­dnes sú obe zložky sú­čas­ťou pra­vého ham­bur­geru – aj mimo USA. Po Ame­rike do­byl ham­bur­ger aj zvy­šok sveta. Značnú zá­sluhu na tom majú re­ťazce rých­leho ob­čerstve­nia. Po ot­vo­rení pr­vej re­štau­rá­cie s ham­bur­germi – White Castle v roku 1921 v ame­ric­kom Kan­sase − trvalo tak­mer dvad­sať ro­kov, kým ham­bur­ger vy­kro­čil k svojmu sve­to­vému úspe­chu: bra­tia Ri­chard a Mau­rice Mc­Do­nal­dovci ot­vo­rili v ka­li­forn­skom San Ber­nar­dine svoju prvú re­štau­rá­ciu. Ďal­šie rýchlo na­sle­do­vali, aj v Ne­mecku: v roku 1971 bola ot­vo­rená prvá po­bočka v Mní­chove, 1976 v Ham­burgu. A tak re­štau­rá­cie rých­leho ob­čerstve­nia pri­niesli ham­bur­ger opäť tam, kde tak­mer pred dve­sto rokmi za­čal svoju púť okolo sveta ako ham­bur­ský steak.

 

Podľa Gu­in­nes­so­vej knihy re­kor­dov naj­väčší ham­bur­ger v his­tó­rii vy­ro­bili v Min­ne­sote. Mal prie­mer tri metre a hmot­nosť 914 kg. Na príp­ravu bolo ok­rem iného treba 27 kg sla­niny, 23 kg ša­látu, 18 kg uho­riek a 18 kg syra. Žemľa sa piekla se­dem ho­dín a mäso štyri ho­diny. A ešte malý do­da­tok: pri ob­ra­caní ob­rov­ského ham­bur­gera si po­má­hali že­ria­vom.

 

TIP:

Ham­bur­ger a gri­lo­vačka idú jed­no­značne k sebe. Ho­vä­dzí je kla­sika, vy­skú­šali ste však mor­čací? Skvelý tip po­núka známy šéf­ku­chár Zde­něk Po­hl­re­ich, ktorý na gri­loch We­ber ok­rem osved­če­ných re­cep­tov zvládne aj me­nej tra­dičné po­krmy, ako na­prí­klad štrúdľu. A ne­za­búda, sa­moz­rejme, na kva­litu su­ro­vín.

 

Mor­čací ham­bur­ger gri­lo­vaný na céd­ro­vej doš­tičke:

od­po­rúča Zde­ňek Po­hl­re­ich, am­ba­sá­dor gri­lov We­ber Step­hen

 

SU­RO­VINY PRE 6 OSôB

Príp­rava: 20 mi­nút

Spô­sob gri­lo­va­nia: Priamy stredný pla­meň (175 – 230oC)

Gri­lo­va­nie: 20-30 mi­nút

 

NA OMÁČKU

125 ml ke­čupu

5 ly­žíc wor­ces­te­ro­vej omáčky

3 ly­žice só­jo­vej omáčky

1 ly­žica ja­blč­ného octu

1 ly­žica hne­dého cukru

11/2 ly­žičky hor­čič­ného prášku

11/2  ly­žičky stredne os­trej chilli omáčky

(alebo podľa chuti; omáčka z orien­tál­nej

pre­dajne)

 

1 kg mle­tého mor­ča­cieho mäsa

(pred­nostne zo stehna)

4 ly­žice na­jemno na­se­ka­nej ša­lotky

50 g zrni­tých ov­se­ných vlo­čiek

1 ly­žička hru­bej mor­skej soli

1/2 ly­žičky čerstvo na­mle­tého čier­neho

ko­re­nia

 

6 rozk­ro­je­ných žemlí

18 plát­kov slad­kých na­kla­da­ných uho­riek

krúžky ci­bule (podľa chuti)

 

NA­VIAC

2 che­micky ne­ošet­rené céd­rové doš­tičky, dlhé 30 – 40cm, hrubé 1 ½ cm, na­mo­čené

mi­ni­málne na 1 ho­dinu v pive alebo vo vode

 

Príp­rava: 20 mi­nút

Spô­sob gri­lo­va­nia: priamy stredný pla­meň (175 – 230 °C)

Dĺžka gri­lo­va­nia: 20-30 mi­nút

 

PRÍP­RAVA

➊ Prí­sady na omáčku zmie­šame v stred­nej mise. Asi 125 ml od­lo­žíme na­bok ako omáčku

na ham­bur­gery.

➋ Mleté mäso zmie­šame so ša­lot­kou, ov­se­nými vloč­kami, so­ľou a ko­re­ním a vy­tva­ru­jeme

6 ham­bur­ge­rov hru­bých asi 2cm. V strede ham­bur­geru vy­tvo­ríme pal­com alebo ly­žič­kou prie­hl­binu.

➌ Pri­pra­víme gril na stredný pla­meň.

➍ Gri­lo­vací rošt očis­tíme kef­kou. Céd­rové doš­tičky ne­cháme od­kvap­kať a ohrie­vame nad pria­mym stred­ným pla­me­ňom pri za­tvo­re­nom po­klope 5-10 mi­nút, kým sa ne­za­far­bia

a ne­začnú mierne dy­miť. Po­tom doš­tičky ob­rá­time a na každú roz­lo­žíme 3 bur­gery.

Tie gri­lu­jeme nad pria­mym stred­ným pla­me­ňom pri za­tvo­re­nom po­klope 15-20 mi­nút. Po 10

mi­nú­tach ich je­den­krát ob­rá­time a po­trieme omáč­kou.

➎ Po­čas po­sled­nej mi­núty gri­lo­va­nia žemle mierne ope­čieme nad pria­mym stred­ným

pla­me­ňom rez­nou plo­chou dolu. Bur­ger do žemle do­pl­níme uhor­kou, omáč­kou a ci­bu­ľou a po­dá­vame.

 

GRI­LO­VA­NIE MOR­ČA­CIEHO BUR­GERU NA DRE­VE­NEJ DOŠ­TIČKE
1111

 

 

 

 

 

➊ Bur­ger gri­lu­jeme na doš­tičke asi 10 mi­nút. Po­tom ich pr­vý­krát ob­rá­time a po­trieme omáč­kou.

1111

➋ Bur­ger gri­lu­jeme ďaľ­ších 5-10 mi­nút. Vo vnútri ne­smie byť ani tro­chu na­čer­ve­naný a tep­lota v jadre je 75 stup­ňov. Ob­čas ich po­trieme omáč­kou.

1111

➌ Bur­ger z tma­vého stehna je šťav­na­tejší ako zo svet­lých pŕs.

Komentáre